Návšteva mudrcov z východu (Matúš 2:1-12)
V tomto odseku je opísaná návšteva mudrcov. Vo vianočnom čase
mnohí ľudia praktizujú zvyky, ktoré môžeme nazvať uctievaním modiel. Oni to nazývajú
Betlehem. Vyzerajú veľmi podobne. Základ tvorí nejaká maštaľka, ale ani jeden Žid
z prvého storočia by ju ako maštaľ neuznal. Potom sú v budove alebo mimo nej
traja ľudia: Ježiš, Jozef a Mária - mnohokrát so svätožiarou, ale aj bez nej.
Niekedy leží Ježiš v jasliach, inokedy spí v náručí Márie. Oproti týmto trom
postavám na jednej strane stoja židovskí pastieri, ktorých sme už spomínali, a
na druhej strane králi.
V nasledujúcich riadkoch sa pousilujem vyvrátiť túto ilúziu.
Skutočnosťou je, že židovskí pastieri nikdy mudrcov nestretli. Sú totiž oddelení
časovým rozpätím dvoch rokov a koncept troch kráľov nie je biblický. Sú v ňom
dve chyby. Po prvé je to číslo „traja". Nikde nie je napísané, že boli
traja. Museli byť ale najmenej dvaja, lebo slovo je v pluráli. Teda dvaja alebo 20
alebo 200 alebo 2000. Bolo to dosť osôb, aby mesto Jeruzalem doviedli do vzrušenia,
lebo vo verši 3 je napísané, že keď to počuli, naľakal sa Herodes a s ním celý
Jeruzalem. Preto ich bolo pravdepodobne viac ako dvaja alebo traja.
Druhá chyba je označenie „kráľ". Vo Svätom písme nie
sú pomenovaní ako králi. Sú označení výrazom, ktorý sa dá preložiť ako „astrológovia".
Je to neznámy počet pohanských astrológov, ktorí pochádzajú z východu. Východ
je v biblickom poňatí Babylon. Teda z Babylona do Jeruzalema prichádzajú ľudia
a spytujú sa, kde sa narodil kráľ Židov. V mojom domácom zbore som mal prednášku
s názvom „Vianoce sú židovským sviatkom". Tam som vyjadril tieto body. Po
kázni prišla za mnou jedna pani. Bola pohoršená a povedala, že si, žiaľ,
zabudla svoju Bibliu, a preto nemôže do nej nahliadnuť, ale s absolútnou
istotou vie, že Biblia hovorí o „troch" a že boli králi. Potom mi povedala
dokonca mená tých kráľov. Ale ich mená pochádzajú z knihy a filmu s názvom „Ben
Hur". Koľkí si zamieňajú, podobne ako táto pani, správu z Biblie s informáciami
získanými z produkcie Hollywoodu.
Predchádzajúce tvrdenia vyvolávajú niektoré dobré otázky.
Odkiaľ vedeli pohanskí astrológovia o narodení mesiášskeho kráľa? A keby aj
vedeli o narodení nejakého židovského kráľa, prišli by, aby sa mu klaňali? V
Starej zmluve máme židovských kráľov aj babylonských astrológov. Astrológovia
sa neklaňali kráľom. Prečo teraz? Alebo je možné tento odsek použiť k
legitimizovaniu astrológie? Chceme dať odpovede na tieto otázky.
Odkiaľ vedeli o narodení kráľa?
Vedeli to
podľa hviezdy, ktorá vyšla na východe. Princíp, akým chceme vysvetľovať Písmo,
spočíva v nachádzaní súvisiacich výpovedí. Vždy, keď vezmeme verš Biblie
doslovne, bez súvislostí, zistíme, že daný jav nie je možný. Tu konkrétne
vyvstane otázka, či ide o skutočnú hviezdu, alebo o niečo iné. Nachádzame o nej
päť výpovedí, ktoré nám potvrdia, že to nebola skutočná hviezda. Po prvé
zjavuje sa a zmizne viackrát. Po druhé u Matúša 2:2 čítame, že videli „Jeho
hviezdu". Teda hviezda bola osobným vlastníctvom Mesiáša. Podobnú zmienku nenachádzame o žiadnej inej hviezde. Po tretie sa hviezda
pohybuje z východu na západ. Po štvrté táto hviezda sa neskôr pohybuje zo
severu na juh a po piate stála táto hviezda presne nad domom v Betleheme. Keby
sa skutočná hviezda priblížila a stála presne nad jedným domom v Betleheme, zničila
by planétu Zem. Skutočná hviezda je ako naše Slnko. Keby sa Slnko priblížilo a
zastalo nad nejakým domom v ktoromkoľvek meste, bolo by po našej planéte.
Tu sa teda nehovorí o skutočnej hviezde. Musí to byť niečo
iné, lebo skutočná hviezda sa tak neprejavuje. Grécke slovo pre hviezdu pôvodne
znamená „vyžarovanie" alebo "Jas". Máme tu ten istý fenomén, ako pri židovských
pastieroch. Je to Šekína sláva Božia, a aj tu ako žiara informuje o narodení mesiášskeho kráľa
Ako mohli pohania z Babylona rozumieť súvislosti hviezdy so Židmi?
Zo
všetkých proroctiev o prvom príchode Spasiteľa v Starej zmluve, ktorých je veľa, je iba jedno proroctvo, ktoré nám dáva časový rozvrh o príchode. A je to kniha Daniel 9:24-27, kde Daniel udáva, koľko rokov bude
trvať, kým príde Mesiáš. Kniha Daniel nebola napísaná ako iné biblické knihy v
Izraeli, ale v Babylone. Polovica knihy Daniel nie je napísaná v hebrejčine, židovskej
reči, ale aramejsky v babylonskej reči. V knihe Daniel sa dozvedáme, že
Daniel bol najvyššie postavený muž v škole babylonských astrológov. Nie preto, že
by praktizoval astrológiu, ale pretože kráľ Nebúkadnecar nemal duchovné
poznanie. On videl iba mimoriadne schopnosti Daniela a prijal, že Daniel musí byť vynikajúci astrológ. Daniel však nemal informácie z hviezd, ale od Stvoriteľa
hviezd - Boha Izraela.
(Poznámka: Astronómia a astrológia vtedy neboli oddelené. Astronómia je poznávanie hviezd, astrológia sa pokúša vyčítať z hviezd budúcnosť.)
(Poznámka: Astronómia a astrológia vtedy neboli oddelené. Astronómia je poznávanie hviezd, astrológia sa pokúša vyčítať z hviezd budúcnosť.)
Daniel bol teda šéfom babylonských astrológov. V určitom čase
zachránil životy ich všetkých. Astrológovia totiž nedokázali vysvetliť sen kráľa
Nebúkadnecara a on nariadil, aby boli všetci zabití. Aj Daniel by bol zabitý, lebo z
babylonského pohľadu bol členom ich skupiny. Daniel prosil o audienciu u kráľa,
aj ju dostal a pri tejto príležitosti vyložil kráľov sen. Týmto činom zachránil
život všetkých. Výsledkom iste bolo, že sa mnohí odvrátili od uctievania
hviezd a priklonili sa k Bohu Izraela, ktorého aj uctievali. U babylonských astrológov
sa nachádzala kniha ich niekdajšieho vodcu, proroka Daniela, ktorá obsahovala
presný časový plán pre prvý príchod Mesiáša. Keď teraz videli mimoriadne žiariace
zjavenie, bolo pre nich znamením, že sa naplnilo Danielovo proroctvo. Mudrci
vedeli lepšie ako iní, že ide o neobyčajné zjavenie, a rozhodli sa putovať smerom
na západ do Jeruzalema. Je tu ešte jedna otázka: Daniel síce dal časový plán,
kedy príde Mesiáš, ale neuviedol spojenie medzi Mesiášom a zjavením na nebi. K
tomu má čo povedať druhé babylonské prepojenie. Nachádza sa v 4. knihe Mojžišovej
v kapitolách 22-24. O Bileámovi sa hovorilo, že koho on požehnal, bol požehnaný,
a komu zlorečil, bol zlorečený. Pre túto povesť ho zverboval kráľ Moába, aby
preklial Izraelcov. Štyrikrát zobral moábsky kráľ Bileáma so sebou na jeden
vysoký vrch, odkiaľ bolo možné vidieť tábor Izraelcov. Štyrikrát otvoril ústa,
aby ich preklínal, ale štyrikrát prevzal Boh kontrolu nad jeho jazykom a musel
každý raz žehnať Izraelu.
Medzi týmito výrokmi žehnania povedal Bileám viaceré
mesiášske predpovede. Jedna je v kapitole 24:17. Povedal, že vyjde hviezda z
Jákoba, ktorej sa dá žezlo kráľovskej moci. Bol to Bileám, ktorý Mesiáša dal do
spojenia s hviezdou a kráľovskou vládou. Povolaním Bileáma bola aj astrológia.
A podľa 4.Mojžišovej 22:5 a 5.Mojžišovej 23:4 pochádzal tiež z Babylona. Z
archeologických nálezov vieme, že Babylončania uschovávali historické spisy.
Mnohé, čo vieme o období 1. a 2. knihy Mojžišovej, pochádza okrem Biblie z
babylonských prameňov. Keď poznáme pozadie o Danielovi a Bileámovi, chápeme, že
keď babylonskí astrológovia vidia žiariaci nebeský jav, môžu urobiť správne závery.
Vedeli, že nastal čas a prijali nebeské zjavenie ako znamenie, že sa narodil Mesiáš. Z tohto dôvodu sa vydali do Jeruzalema.
A prečo Jeruzalem?
Mali knihu Daniel, a nie knihu Micheáš. Až u Micheáša je v piatej kapitole napísané, že sa má Mesiáš narodiť v Betleheme. Ale to oni nevedeli a na základe logickej úvahy predpokladali, že kráľ Židov sa narodí v Jeruzaleme. A tak prišli do Jeruzalema, spytovali sa naňho, a tým sa postarali o veľký nepokoj. O nepokoji sa dozvedel aj Herodesa Veľký. Z osobných dôvodov ich povolal k sebe, a tak isto aj rabínov. Rabíni poukázali na proroctvo Micheáša, ktoré hovorí, že Mesiáš sa nenarodí v Jeruzaleme, ale v Betleheme (Mt 2:5-6). V tejto súvislosti si Herodes tajne zavolal mudrcov a vypytoval sa ich, kedy sa im ukázala hviezda. Podrobne sa spytoval, kedy uvideli hviezdu prvýkrát. Neskôr u Matúša 2:16 je uvedené, že to bolo presne pred dvoma rokmi. Teda Ježiš musel mať v tom čase už dva roky. Mudrci sa pobrali do Betlehema zo severu na juh. Ale tu bolo mnoho domov.
Odkiaľ vedeli, kde Ho majú hľadať?
Vo verši 9 čítame, že hviezda, ktorá predtým zmizla, sa znovu objavila. Teraz šla táto hviezda pred nimi zo severu na juh až do Betlehema. A text hovorí, že hviezda zastala presne nad domom, v ktorom bolo dieťa. Nemuseli ísť od dvier k dverám a klopať. Šekína - sláva ukázala presne na správny dom. Vo verši 11 čítame, že vošli do obytného domu - nie do maštaľky. Toto znovu poukazuje, že oba príbehy sa neudiali v ten istý čas.
A prečo Jeruzalem?
Mali knihu Daniel, a nie knihu Micheáš. Až u Micheáša je v piatej kapitole napísané, že sa má Mesiáš narodiť v Betleheme. Ale to oni nevedeli a na základe logickej úvahy predpokladali, že kráľ Židov sa narodí v Jeruzaleme. A tak prišli do Jeruzalema, spytovali sa naňho, a tým sa postarali o veľký nepokoj. O nepokoji sa dozvedel aj Herodesa Veľký. Z osobných dôvodov ich povolal k sebe, a tak isto aj rabínov. Rabíni poukázali na proroctvo Micheáša, ktoré hovorí, že Mesiáš sa nenarodí v Jeruzaleme, ale v Betleheme (Mt 2:5-6). V tejto súvislosti si Herodes tajne zavolal mudrcov a vypytoval sa ich, kedy sa im ukázala hviezda. Podrobne sa spytoval, kedy uvideli hviezdu prvýkrát. Neskôr u Matúša 2:16 je uvedené, že to bolo presne pred dvoma rokmi. Teda Ježiš musel mať v tom čase už dva roky. Mudrci sa pobrali do Betlehema zo severu na juh. Ale tu bolo mnoho domov.
Odkiaľ vedeli, kde Ho majú hľadať?
Vo verši 9 čítame, že hviezda, ktorá predtým zmizla, sa znovu objavila. Teraz šla táto hviezda pred nimi zo severu na juh až do Betlehema. A text hovorí, že hviezda zastala presne nad domom, v ktorom bolo dieťa. Nemuseli ísť od dvier k dverám a klopať. Šekína - sláva ukázala presne na správny dom. Vo verši 11 čítame, že vošli do obytného domu - nie do maštaľky. Toto znovu poukazuje, že oba príbehy sa neudiali v ten istý čas.
Verš končí prvým uctievaním Mesiáša pohanmi. Prvé židovské
a prvé pohanské uctievanie je riadené tým istým spôsobom skrze šekínu slávu.
V 11-tom verši čītame, že priniesli tri dary a každý z nich má starozákonný
symbolický význam. Najprv zlato, čo bolo vtedy symbolom kráľovskej moci, ďalej
kadidlo, ktoré bolo symbolom božstva a po tretie myrhu - symbol smrti a
obete. Tieto dary poukazovali na tri vlastnosti Mesiáša: Kráľ, Boh a Obeť.
Autor: Dr. Arnold Fruchtenbaum
Zdroj: Život Mesiáša