Zvestovanie pastierom (Lk 2,8-20)
Lukáš 2,8: „A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali
na poli a strážili si v noci stádo."
V Amerike vysielajú v rozhlase mnohé kresťanské programy. Každý rok okolo Vianoc sú tie isté vysielania. Vraj na základe Lk 2,8 sa Ježiš nemohol narodiť 24. ani 25. decembra. Vraj v decembri nie sú ovce s pastiermi na paši. Keď počujeme niekoho takto hovoriť, je zjavné, že ešte nikdy nebol v decembri v Betleheme. Žil som niekoľko rokov v Izraeli a niekoľkokrát som strávil december blízko Betlehema. Tu sú všade ovce a pastieri. Je dobrý čas na pasenie oviec. Oproti Európe alebo USA v Izraeli neprší počas roka. Izrael má čas dažďa od polovice októbra do polovice apríla. Od polovice apríla do polovice októbra neprší. Začiatkom októbra sú vrchy a kopce spálené slnkom. Potom príde dážď a v decembri je všetko zelené, preto je vhodný čas na pasenie. Teoreticky to mohlo byť aj 24. alebo 25. decembra, ale čas narodenia nie je známy.
V Amerike vysielajú v rozhlase mnohé kresťanské programy. Každý rok okolo Vianoc sú tie isté vysielania. Vraj na základe Lk 2,8 sa Ježiš nemohol narodiť 24. ani 25. decembra. Vraj v decembri nie sú ovce s pastiermi na paši. Keď počujeme niekoho takto hovoriť, je zjavné, že ešte nikdy nebol v decembri v Betleheme. Žil som niekoľko rokov v Izraeli a niekoľkokrát som strávil december blízko Betlehema. Tu sú všade ovce a pastieri. Je dobrý čas na pasenie oviec. Oproti Európe alebo USA v Izraeli neprší počas roka. Izrael má čas dažďa od polovice októbra do polovice apríla. Od polovice apríla do polovice októbra neprší. Začiatkom októbra sú vrchy a kopce spálené slnkom. Potom príde dážď a v decembri je všetko zelené, preto je vhodný čas na pasenie. Teoreticky to mohlo byť aj 24. alebo 25. decembra, ale čas narodenia nie je známy.
Skutočne dôležité je to, čo sa stalo potom. V Lukášovi
2,9 sú zjavné dve veci.
1. Je to šekína - sláva v starozmluvnej forme svetla.
2. Je to anjel, ktorý vysvetľuje šekínu - slávu.
Nebojte sa zjavenia, ktoré vidíte. Je to znamenie, že sa narodil Záchranca. Izrael mal v dejinách mnoho záchrancov. Sudcovia v Knihe sudcov boli všetci záchrancovia. Čo ale robí tohto takým zvláštnym?
Nebojte sa zjavenia, ktoré vidíte. Je to znamenie, že sa narodil Záchranca. Izrael mal v dejinách mnoho záchrancov. Sudcovia v Knihe sudcov boli všetci záchrancovia. Čo ale robí tohto takým zvláštnym?
3. Záchranca je Kristus, Pán. Je to mesiášsky Záchranca.
Pastieri dostali pokyn nájsť dieťa, ale v Betleheme bolo mnoho detí. Ako ho majú nájsť a ako majú vedieť, že je to to pravé dieťa? Vo verši 12 čítame: „A toto vám bude znamením..." Slovo znamenie samo o sebe neznamená nevyhnutne zázrak, ale musí to byť niečo neobvyklé. Tým znamením sú dve neobvyklé veci.
1. Dieťa bude ležať v jasliach.
Oznamuje pastierom, že ho nepotrebujú hľadať v súkromných domoch, ale v maštali. Maštale vtedy neboli separátne budovy, ako ich majú západní hospodári dnes, ale jaskyne, ktoré boli na vrchoch Judska používané ako útulky. Počas zimných mesiacov, keď veľmi pršalo, v nich mohli stáda nájsť skrýšu. Keď nepršalo, pásli sa vonku. Judskí pastieri prirodzene vedeli, kde sa jaskyne nachádzajú.
Pastieri dostali pokyn nájsť dieťa, ale v Betleheme bolo mnoho detí. Ako ho majú nájsť a ako majú vedieť, že je to to pravé dieťa? Vo verši 12 čítame: „A toto vám bude znamením..." Slovo znamenie samo o sebe neznamená nevyhnutne zázrak, ale musí to byť niečo neobvyklé. Tým znamením sú dve neobvyklé veci.
1. Dieťa bude ležať v jasliach.
Oznamuje pastierom, že ho nepotrebujú hľadať v súkromných domoch, ale v maštali. Maštale vtedy neboli separátne budovy, ako ich majú západní hospodári dnes, ale jaskyne, ktoré boli na vrchoch Judska používané ako útulky. Počas zimných mesiacov, keď veľmi pršalo, v nich mohli stáda nájsť skrýšu. Keď nepršalo, pásli sa vonku. Judskí pastieri prirodzene vedeli, kde sa jaskyne nachádzajú.
2. Dieťa bude zavinuté v zavinovačkách.
Ale tento výraz neznamená plienky - oblečenie pre novorodeniatko. To by nebolo znamenie, resp. nič neobvyklé. Všetky deti zavíňajú do plienok. Tu použité pôvodné slovo slúži aj na označenie látky, ktorou zabalovali mŕtvoly. Skutočnosť, že dieťa je zavinuté do takejto látky, bolo znamením, lebo je to veľmi neobvyklé. Ale prečo do takej látky? Vedľa jaskýň, ktoré sa mohli používať ako maštale, boli ďalšie, ktoré Židia používali ako hroby. Aby mali všetko poruke, bolo v týchto jaskyniach zvykom nechať pohrebné rúcho a látky v dierach v stenách, ktoré možno vidieť aj dnes. Keď niekto v Betleheme zomrel, vyniesli jeho telo z mesta a priniesli do niektorej jaskyne, v ktorej sa už nachádzali spomínané látky. Tu telo zavinuli a potom odniesli na pohrebné pole. Keďže sa Ježiš narodil v jaskyni, použili Jozef a Mária to, čo bolo poruke. A to boli tieto špeciálne látky. Nemožno si nevšimnúť symboliku: V prvý deň svojho života bol zavinutý do takej istej látky ako v posledný deň. Táto skutočnosť ukazuje na dôvod Jeho narodenia. Všetci, ktorí toto čítame, sme sa narodili, aby sme žili. Pán Ježiš sa narodil, aby zomrel. Toto možno vidieť medzi iným aj na látke, do ktorej bol zavinutý, keď sa narodil.
V Lukášovi 2,17-20 vidíme prvé židovské uctievanie Mesiáša.
Ale tento výraz neznamená plienky - oblečenie pre novorodeniatko. To by nebolo znamenie, resp. nič neobvyklé. Všetky deti zavíňajú do plienok. Tu použité pôvodné slovo slúži aj na označenie látky, ktorou zabalovali mŕtvoly. Skutočnosť, že dieťa je zavinuté do takejto látky, bolo znamením, lebo je to veľmi neobvyklé. Ale prečo do takej látky? Vedľa jaskýň, ktoré sa mohli používať ako maštale, boli ďalšie, ktoré Židia používali ako hroby. Aby mali všetko poruke, bolo v týchto jaskyniach zvykom nechať pohrebné rúcho a látky v dierach v stenách, ktoré možno vidieť aj dnes. Keď niekto v Betleheme zomrel, vyniesli jeho telo z mesta a priniesli do niektorej jaskyne, v ktorej sa už nachádzali spomínané látky. Tu telo zavinuli a potom odniesli na pohrebné pole. Keďže sa Ježiš narodil v jaskyni, použili Jozef a Mária to, čo bolo poruke. A to boli tieto špeciálne látky. Nemožno si nevšimnúť symboliku: V prvý deň svojho života bol zavinutý do takej istej látky ako v posledný deň. Táto skutočnosť ukazuje na dôvod Jeho narodenia. Všetci, ktorí toto čítame, sme sa narodili, aby sme žili. Pán Ježiš sa narodil, aby zomrel. Toto možno vidieť medzi iným aj na látke, do ktorej bol zavinutý, keď sa narodil.
V Lukášovi 2,17-20 vidíme prvé židovské uctievanie Mesiáša.
Obriezka Pána Ježiša (Lk
2,21)
Obriezka je potrebná pre dve
zmluvy:
1. Abrahámova zmluva
2. Mojžišova zmluva
Obriezka dostala časom
rozličné významy. V zmluve s Abrahámom bola znamením príslušnosti k národu. V
Mojžišovej zmlvue bola záväzkom voči zákonu. Preto varuje Pavel Galaťanov, že ak sa dajú obrezať, zaviažu sa plniť všetky príkazy Mojžišovho
zákona.
U Abraháma bola teda obriezka
znamením príslušnosti k židovskému národu, u Mojžiša znamením povinnosti plniť
zákon. Abrahámova zmluva zaväzovala len Židov, Mojžišova zmluva platila
pre Židov i pohanov (prozelytov). Ježiš bol obrezaný na základe oboch zmlúv:
zmluvy s Abrahámom, lebo bol Žid, a zmluvy s Mojžišom, lebo bol pod zákonom. Keď
Mesiáš zomrel, ukončila sa Mojžišova zmluva. Oproti tomu je zmluva s Abrahámom večnou zmluvou, a tak sú Židia
zaviazaní obrezávať svojich synov. Z tohto dôvodu obrezávajú mesiánski Židia
svojich synov aj dnes.
Toto vysvetľuje rozličné
konanie Pavla v Skutkoch v kapitole 15 a 16. V kapitole 15 nedovolil, aby bol Títus
obrezaný. V kapitole 16 nechal Timotea
obrezať. Aký bol rozdiel medzi Títom a Timoteom? Timoteus mal židovských
predkov, Títus nemal. Timoteus bol pod druhou zmluvou. V židovskej tradícii sa
až po dnešok nedáva meno pri narodení, ale v deň obriezky. Preto čítame u Lukáša
2:21, že na ôsmy deň dostal meno. Hoci rodičia vedeli už
predtým, aké meno dostane, oficiálne bolo zverejnené až na ôsmy deň,
podobne ako u Jána Krstiteľa.
Obriezka svedčí o viere a
poslušnosti rodičov, nie dieťaťa. Keby mal niekto ako osemdňový možnosť voľby,
zrejme by sa skúsenosti obriezky zriekol. Ešte raz: V obriezke je viditeľná
viera rodičov, nie dieťaťa. Krst (dospelého) ukazuje vieru krstenca, nie
rodičov. Preto nekrstia mesiánski Židia svoje deti. Krst bol praxou u Židov
prv, ako sa zaviedol u kresťanov. Pri židovskom krste sa ku krstu rozhodol
krstený, a nie rodičia. Tak to bolo praktizované aj v Novej zmluve, a preto sa
v nej nenachádza správa o krste detí.
Autor: Arnold Fruchtenbaum
Zdroj: Život Mesiáša