Ak sa pozriete na každú pasáž o Šabat v Mojžišovom zákone (starej
zmluve), tak jedinú vec, ktorú nenájdete je prikázanie od Mojžiša, aby sa ľud
zhromaždil na spoločné uctievanie v sobotný deň.
Čo ale Mojžiš ľuďom povedal je,
aby zostali doma a odpočívali v sobotný deň. Dokonca bolo zakázané
cestovať viac ako deň sobotnej cesty z domu, čo bola vzdialenosť zhruba 1 kilometer.
Jediní, ktorí mali prikázanie sa stretávať pravidelne na spoločné uctievanie v sobotný
deň bolo kňazstvo, a to za účelom obetovania špeciálnych veľkonočných
krvavých obetí. Čo sa ale týkalo zvyšku židovského národa, tak mali zostať doma
a odpočívať.
Spoločné uctievanie bolo
vyžadované iba trikrát do roka: Na Pesach (veľká noc), Šavuot (sviatok týždňov),
a Sukkot (sviatok stánkov). Šabat bol jednoducho deň odpočinku a
zostávania doma. Takisto nemáme prikázanie sa stretávať pre spoločné uctievanie
ani v nedeľu. To bola prax ranej cirkvi už v Skutkoch 20:7. To je len
príklad, ako sa oni rozhodli, ale nebolo dané žiadne prikázanie, aby sme sa tým
riadili. Faktom je, že v Mojžišovom zákone je Šabat striktne deň odpočinku
a zostávania doma. Preto mali židovskí veriaci spoločné uctievanie
v sobotu večer (čo je už v skutočnosti prvý deň v týždni), aby
uctievali spoločne s ostatnými veriacimi. Aj pohania sa stretávali prvý
deň v týždni, ale v nedeľu ráno. Ani jedno nebolo prikázaním, takže
oboje je rovnakou možnosťou. Mojžišov zákon bol daný židovskému národu, a bol platný
do smrti Mesiáša.
Nesprávna aplikácia spoločného
uctievania
Špecifická oblasť, na ktorú sa
podľa niektorých vzťahuje zákon o sobote je vo veľkej miere oblasť
spoločného uctievania. Sobotňajšie bohoslužby v synagógach, ktoré vidíme v Novej
zmluve vznikli počas babylonského zajatia, nie pod Mojžišovým zákonom.
Sobotňajšie bohoslužby (čítanie starej zmluvy) neexistovali pred babylonským
zajatím. Pod Mojžišovým zákonom bol Šabat dňom odpočinku od bežnej práce a od
ostatných šiestich dní. Aj keď samotný odpočinok ako taký, mohol byť aktom
uctievania, spoločné uctievanie v Starej zmluve nebolo súčasťou sobotného
odpočinku resp. zákona o Šabat.
Ďalší spôsob uplatňovania
zákona o sobote možno vidieť v tom, že vo všetkých prípadoch sa výraz „sväté
zhromaždenie“ vzťahuje na zvolanie kňazov za účelom vykonávania špeciálnych
obetí, a sobota bola jedna z tých prípadov. Nebol to čas pre
spoločné uctievanie pre celý Izrael. Jedna pasáž z písma, ktorou sa snažia
zdôvodniť spoločné uctievanie v sobotný deň je 3.Mojžišova 23, kde sa
hovorí o sobote ako o „svätom zhromaždení“ a týka sa spoločných kňazských
obetovaní. V 3.Mojžišovej 23:3 sa píše: "je to deň sviatočného odpočinku Hospodinovi vo všetkých vašich
bydliskách." Ešte raz, dôraz je na zostávaní doma a odpočívaní ako rodiny,
nie o zhromaždení sa pre spoločné uctievanie.
V skutočnosti, Mojžišov zákon vyžadoval
spoločné uctievanie iba v troch prípadoch: Na sviatok Pesach, sviatok Týždňov
a sviatok Stánkov, kedy Izraelci migrovali na miesto, kde stál svätostánok
a neskôr do Jeruzalema, kde stál chrám. Spoločné uctievanie nebolo
možné každú sobotu. Bolo by to fyzicky nemožné vzhľadom na dobu cestovania v biblických
časoch. Znesvätiť sobotu znamenalo považovať ju, ako každý iný deň, a znesvätenie
sa trestalo smrťou. Preto v sobotu nemali vykonávať žiadnu prácu a mali
zostať doma (2.Mojžišova 16:29).
Šabat ako znamenie
Šabat bol znamením zmluvy s Mojžišom (2.Mojžišova 31:12-17).
Zmluvy mali znamenia alebo symboly, ktoré sa k nim vzťahovali. Napríklad dúha bola znamením zmluvy s Noachom. Obriezka bola znakom zmluvy s Abrahámom. Šabat je znamením, že Boh ukončil svoju prácu po šiestich dňoch a preto mali Židia prikázanie, aby ukončili prácu v sobotný deň. Šabat pre Izrael je pamätník stvorenia, znamenie zmluvného vzťahu Izraela, ktorý sa začal na Sinaji.
Zmluvy mali znamenia alebo symboly, ktoré sa k nim vzťahovali. Napríklad dúha bola znamením zmluvy s Noachom. Obriezka bola znakom zmluvy s Abrahámom. Šabat je znamením, že Boh ukončil svoju prácu po šiestich dňoch a preto mali Židia prikázanie, aby ukončili prácu v sobotný deň. Šabat pre Izrael je pamätník stvorenia, znamenie zmluvného vzťahu Izraela, ktorý sa začal na Sinaji.
Pasáže o sobote
Prvá zmienka o sobote v knihe Skutkov
je v kapitole 1:12, kde čítame o určitej vzdialenosti, o ceste sobotňajšieho
dňa. Cesta sobotnejšieho dňa bola vzdialenosť medzi Jeruzalemom a Olivovou
horou. S týmto prišli rabíni na základe pasáže z knihy Jozua 3:4.
Bolo to 2000 lakťov, teda vzdialenosť zhruba 1 kilometer. Ďalších osem miest, kde je
spomenutá sobota v knihe skutkov, je vždy v spojení so službou v synagóge
- čítanie určitých pasáží Starej zmluvy.
Záver
- Všetky pasáže o sobote okrem Skutkov 1:12 súvisia so službou v synagóge.
- Nemáme ani jeden záznam v knihe skutkov, kde by sa znovuzrodení veriaci zhromaždili v sobotný deň.
- Neexistuje žiadne prikázanie o sobote ani pre jednotlivca, ani pre miestnu cirkev.
Autor: Dr. Arnold Fruchtenbaum
Zdroj: www.ariel.org