Smilnica, o ktorej sa hovorí v
Zjavení 17a 18, je Babylon, ktorého skutky Boha mimoriadne urážajú. Prečo je
jej správanie takým priestupkom proti Bohu? Čo Babylon znázorňuje a aká je jeho
podstata? Prečo Boh Babylon zničil...? Kiežby Boh otvoril naše oči, aby sme
skutočne videli Babylon z pohľadu Písma.
Názov Babylon pochádza z „Bábel“.
Iste poznáte z Biblie príbeh o veži v Bábeli. Podstata veže v Bábeli spočívala
v snahe vybudovať niečo, čo by dosahovalo zo zeme až do neba. Na stavbu tejto
veže ľudia použili tehly. Medzi tehlou a kameňom je podstatný rozdiel. Kameň
stvoril Boh, kdežto tehlu vyrobili ľudia. Tehly sú ľudský vynález a ľudský
výrobok. Význam slova Babylon má spojitosť s vlastným úsilím človeka vybudovať
vežu, ktorá by dosahovala až do neba. Babylon predstavuje schopnosti človeka.
Predstavuje falošné kresťanstvo, kresťanstvo, ktoré nedovolí svätému Duchu, aby
uplatňoval svoju právomoc. Takéto kresťanstvo nevyhľadáva vedenie svätým
Duchom, ale všetko dosahuje ľudským úsilím. Všetko sa skladá z tehál
vyplálených človekom, všetko závisí na konaní človeka. Tí, ktorí konajú podľa
tohto princípu, nevidia, že sú obmedzení. Snažia sa konať Božie dielo svojimi
vlastnými prirodzenými schopnosťami. Nie sú schopní povedať: „Pane, pokiaľ nám
nedáš milosť, nemôžeme urobiť nič.“ Myslia si, že ľudské schopnosti stačia na
duchovné veci. Chcú na zemi založiť niečo, čo by dosiahlo do neba.
Boh však niečo také nemôže nikdy
prijať. Niekto je celkom talentovaný a myslí si, že môže kázať, keď si trochu
naštuduje teológiu. Čo je to? Tehly. Iný človek, ktorý je veľmi chytrý, získa
určitú podporu, má nejaké znalosti a stane sa kresťanským pracovníkom. A opäť,
čo je to? Tehly! Určitý človek je schopným organizátorom, takže je požiadaný,
aby riadil cirkevné záležitosti. Čo je to? Tehly! To všetko je ľudské úsilie
vybudovať niečo zo zeme do neba pomocou ľudských schopností, pomocou tehál...
Keď Izraeliti vstúpili do zeme
Kenaán, bol Achan prvým človekom, ktorý tam spáchal hriech. Čo to bol za
hriech? Achan povedal: „Videl som medzi korisťou jeden pekný sineársky plášť...
Vzplanul som žiadosťou a vzal som si ho.“ (Joz 7:21) Babylonsky šat zviedol
Achana k spáchaniu hriechu. Čo tento nádherný odev znamenal? Nádherný odev sa
nosí kvôli vzhľadu. Keď sa niekto odieva do nádherného odevu, znamená to, že sa
zdobí, aby vylepšil svoj vzhľad, a aby svojej osobe dodal trochu viac lesku.
Achanova žiadostivosť po babylonskom odeve znamenala, že sa chcel vylepšiť, aby
vypadal lepšie. To bol Achanov hriech.
Kto boli ľudia, ktorí ako prví
zhrešili v Novom zákone po tom, čo vznikla cirkev? Písmo nám ukazuje, že to
boli Ananiáš a Zafira. Aký hriech spáchali? Klamali svätému Duchu. Príliš Pána
nemilovali, chceli však, aby vypadali ako niekto, kto Pána veľmi miluje. Len sa
pretvarovali. Neboli ochotní dať Bohu s radosťou všetko. Ale pred ľuďmi sa
správali, ako keby obetovali všetko. To je babylonsky odev.
Princípom Babylona je teda
pokrytectvo. Aby ľudia získali uznanie druhých, predstierajú niečo, čo nie je
skutočnosťou. Pre Božie deti je veľmi nebezpečné predstierať, že sú duchovné.
Často sa stretávame s tým, že duchovné správanie je len predstieraním. Ľudia sa
ním pokrývajú ako pozlátkom. Mnohé dlhé modlitby sú falzifikátom, mnohé tóny
modlitieb sú nepravé. Majú pôsobiť dojmom pravosti, aj keď pravdy v nich niet
ani kúsok. Taký je princíp Babylona. Kedykoľvek si obliekame odev, ktorý
neodpovedá nášmu skutočnému postaveniu, chováme sa podľa princípu Babylona.
Božie deti netušia, koľko falše
na seba zobrali kvôli ľudskému uznaniu. To je celkom protichodný prístup v
porovnaní s prístupom Baránkovej nevesty. Všetko, čo robíme z falše, je
založené na princípe smilnice, nie na princípe nevesty. Je veľmi dôležité, aby
sa Božie deti zbavili predstierania pred ľuďmi. Princípom Babylona je niečo
predstierať, aby sme získali uznanie od ľudí. Ak sa v cirkvi upneme na získanie
ľudského uznania a postavenia medzi ľuďmi, máme účasť na hriechu babylonskeho
odevu a na hriechu, ktorý spáchali Ananiáš a Zafira. Falošné oddanie sa je
hriech a falošná duchovnosť je tiež hriech. Pravé uctievanie je v duchu a v
pravde...
Osemnásta kapitola nám o Babylone
odhaľuje mnoho ďalších vecí, zvlášť čo sa týka prepychu, ktorý si užíval.
Pokiaľ ide o náš postoj voči vedeckým vynálezom, môžeme v prípade potreby
používať mnoho vecí. Práve tak, ako to hovoril apoštol Pavol, keď hovoril o
užívaní tohto sveta (1Kor 7:31), slúžia nám proste k použitiu. Avšak mať záľubu
v luxuse je iná otázka. Existujú kresťania, ktorí odmietajú všetok prepych a
všetko, čo prispieva k potešeniu tela. Nehovoríme, že by sme vôbec nemali
používať určité veci, ale že všetko, čo je nad mieru, je prepych. Bez ohľadu na
to, či ide o odev, stravu alebo bývanie, pokiaľ je niečoho nadbytok alebo nad
naše potreby, je to prepych a nasledovanie princípu Babylona. Boh nám dovoľuje
všetko, čo potrebujeme, ale nedáva súhlas k veciam, ktoré sú nad rámec našich
potrieb... Pokiaľ žijeme podľa svojej žiadostivosti, jednáme podľa princípu
Babylona...
Videli sme, že princípom Babylona
je zmiešavanie ľudských záležitostí so slovom Božím a telesných vecí s vecami
duchovnými. Je to predstieranie, že niečo, čo je z človeka, je z Boha. Je to
prijímanie ľudskej slávy pre ukojenie ľudskej žiadostivosti. Babylon teda
predstavuje pomiešané a skazené kresťanstvo... Podľa Božieho slova nemôžu
byť Božie deti zapletené do ničoho, čo má charakter Babylona. Boh povedal, že
musíme výjsť z akejkoľvek situácie, kde sa ľudská sila mieša s Božou silou, kde
sa do Božieho diela miešajú ľudské schopnosti a kde sú s Božím slovom pomiešané
ľudské názory. Nemôžeme sa účastniť ničoho, čo má charakter Babylona. Musíme z
neho výjsť. Božie deti sa potrebujú učiť z hĺbky svojho ducha oddeľovať sa od
Babylona a odsudzovať všetky jeho činy...
Babylon mal počiatok vo veži v
Bábeli. Deň za dňom sa Babylon viac a viac rozrastá. Nakoniec ho však Boh
odsúdi... Všetci, ktorí sú rovnakej mysle s Bohom, musia povedať: „Haleluja,“
lebo Boh odsúdi Babylon... Vlastné odsúdenie Babylona vykoná Boh v budúcnosti,
ale duchovné odsúdenie musíme previesť my dnes. Ako sa nám páči, keď Božie deti
zanášajú do cirkvi množstvo neduchovných vecí? Znamená to snáď, že by sme
nemali k Božiemu súdu povedať „Haleluja“ len preto, že všetci sme Božie deti
a že by sme sa mali navzájom milovať? Musíme si uvedomiť, že to nie je
otázka lásky, ale otázka Božej slávy. Princípom Babylona je zmätok a nečistota,
preto je nazývaný smilnicou.“
Autor: Watchman Nee – z knihy „Slávna cirkev“