Je čas postaviť sa na Božie
Slovo a postaviť sa za pravdu a spravodlivosť.
Prečo sa zdá, že veľká časť
Ameriky rešpektuje hroznú agendu Islamu a LGBTI, ale nerešpektuje
spravodlivosť cirkvi? Je čas na zmenu.
Falošná láska
Je tu falošná láska, ktorá sa
vkradla do západného kresťanstva, ktorá cirkev omámila a oslabila. Táto falošná
láska má za následok, že sa klamlivo cítime spravodlivými, ale je to falošná
spravodlivosť. Hovorím o tomto falošnom poňatí lásky ako myšlienke absolútneho
akceptovania bez schopnosti nenávidieť zlo a neprávosť, čo je hlavným dôvodom, prečo mnohí
veriaci opúšťajú pravdu a autoritu Písma v tejto dobe.
Domnievam sa, že Obamova
administratíva a jej silno ľavicová ideológia boli kľúčové pri presadzovaní
tejto agresívnej vlny v našej dnešnej spoločnosti, ktorá vyžaduje od ľudí, aby
akceptovali iných bez ohľadu na ich jednanie. Ťažisko toho, čo dnes mnohí
označujú láskou, je založené na prijímaní bezbožného a hriešneho života ľudí a
ich výstredností, ba dokonca ohavností. Tento postoj formuje verejnú mienku a
používa sa ako štandard morálky pri hodnotení správania ľudí. Nepokoje a
protesty u nás sú toho dôkazom. Dokonca na to skočia aj mnohí kresťania a
démonické učenia, aj pekelné herézy sa šíria.
Nepochybne náš národ už kráčal
týmto smerom, ale úplne sa to obrátilo hore nohami počas skorumpovanej Obamovej
administratívy. Obávam sa, že tento obrátený efekt, čo nazýva dobro zlom a zlo
dobrom; svetlo tmou a tmu svetlom; prenikol do cirkvi a znesvätil ju.
Vyznávajúci kresťania, ktorí hlasovali za Obamu (veľkého zvodcu), patria medzi
tých, ktorí žijú vo falošnej láske, vo falošnej spravodlivosti a ktorí už
nemajú skoro žiadne duchovné rozlišovanie.
Nedostatok zodpovednosti je
dnes veľkým problémom v našich cirkvách, hlavne u kazateľov. Je to problém,
pretože nikto nechce konfrontovať ťažké a citlivé záležitosti zo strachu, že
bude označený ako náboženský farizej. Túžime po ľudskom uznaní a chceme, aby
nás ľudia mali radi. Pomýlili sme si príkaz Pána Ježiša milovať s byť
obľúbeným. „Nesúď ich, len miluj“ je dnešnou kresťanskou mantrou. Problém je v
tom, že nemôžeme skutočne milovať niekoho bez toho, aby sme spravodlivo súdili
(Ján 7:24). Láska, len ako gesto sentimentality a sympatie, bez spravodlivého
súdu, je falošná láska. Táto falošná láska je samotnou rakovinou, ktorá zabíja
cirkev a robí ju vlažnou, dobrou pre nič. Toto nie je spôsob, ako sa stať soľou
a svetlom v našej spoločnosti.
Najväčšou tragédiou bolo, že
sme tento postoj preniesli do posolstva evanjelia a kázali svrbľavým ušiam (2 Tim 4:3),
pridržali bludných duchov a učení démonov (1 Tim 4:1).
Autor Larry Alex Taunton nám
ukazuje, kde sa skutočné spavodlivé pohoršenie musí prejaviť: Žiadam vás, aby ste sa
pohoršili na tom, ako sa rúhajú Božiemu menu každý deň v našej krajine, na tom,
ako bolo 54 miliónov detí zabitých v holokauste potratu od roku 1973, nad
odpornou sexuálnou agendou, ktorá ničí samotné základy západnej civilizácie, na
fakte, že kresťania zomierajú kvôli svojej viere, z veľkej časti v rukách
moslimov v počte 100,000 za rok, a hlavne na skutočnosti, že tieto veci sa
ignorujú, bagatelizujú alebo oslavujú. Toto sú veci, ktoré ma veľmi pohoršujú a
dúfam, že pohoršujú aj vás. Spravodlivý hnev má svoje miesto v kresťanskom
živote. Pridajte sa podľa slova Efezským 4:26 – „Hnevajte sa, ale nehrešte“.
Buďme úprimní. Posledných osem
rokov v našej krajine bolo katastrofálnych. Vytvorila sa kultúra
nespravodlivého pohoršenia a rozdelenia. Ľudia sú pohoršení nielen politikou,
ale aj každou časťou náboženstva, ktoré odhaľuje ich hriešnosť. Ak sa niečo
dotkne ich „ja“ tak buď zakňučia ako zranený pes, alebo syčia ako rozrušený had.
Nemôžete sa dotknúť ich rasy, farby pleti, politickej strany, obľúbeného
kandidáta, obľúbeného kazateľa, alebo hviezdnej celebrity a teraz už ani ich
sexuálnej orientácie. Táto „ja“ generácia bude teraz bojovať za chlapca,
majúceho sex s chlapcom, dievčaťa s dievčaťom, za chlapca, ktorý sa stáva
dievčaťom, za dievča, ktoré sa stáva chlapcom. A ak s nimi nebudete súhlasiť,
tak vás poženú na súd a pripravia o vaše životné úspory.
Čo sa stalo z nášho národa?
Tu sú dve bolestivé
skutočnosti:
1. Zmena národa
Táto zmena v psychike nášho
národa prišla predovšetkým z veľmi malej subkultúry. Subkultúry, v ktorej
komunita LGBTI predstavuje najhlasnejšiu časť, tá v najlepšom prípade
predstavuje 2-3% našej celej kultúry. Poďme si ich použiť ako príklad.
Ak malá subkultúra môže
vytvoriť takúto revolučnú zmenu a priviesť celý národ do bodu, aby
akceptoval a oslavoval takúto ohavnú identitu a dokonca priviedol
najvyšší súd v našej zemi k rozhodnutiu, aby legalizoval manželstvá
rovnakého pohlavia, tak čo by dokázala slávna Cirkev Ježiša Krista, ak by sme
ako spravodlivá subkultúra kráčali v Božej pravde, moci a láske? Komunita LGBTI
stlačila tlačidlo „nenávisť“ mnohokrát, čo zase potlačilo časť cirkvi do tohto
falošného konceptu lásky. Slová ako „nenávisť“ a „nenávistník“ sa dnes stali
sloganmi, hlavne u mladých. Boli tu aj iné faktory, ktoré vyprodukovali túto
zmenu, ale toto je jeden do očí bijúci príklad, ktorý spôsobil, že sa mnohí
pripojili ku kultúre a prispôsobili ju extrémne ľavicovej ideológii. A to ma privádza
k druhému bodu a najbolestivejšej realite.
2. Vina cirkvi
Namiesto toho, aby sme ako
cirkev mali dopad na kultúru, tak sa jej prispôsobujeme. Uverili sme lži, že
ľudia, hlavne mladší, nie sú schopní počuť skutočné evanjelium, ale radšej by
uprednostnili jeho hybridnú verziu. Neustály populárny dôraz, aby bolo
evanjelium vhodné pre našu kultúru, je škodlivé a zvádzajúce, pretože je
založené na omyle, že dnešní ľudia musia byť dotknutí na humanistickej úrovni
ich osobného záujmu. Uverili sme lži, že ľudia, najmä naši mladší, nie sú
schopní počuť skutočné evanjelium, lebo by sa pohoršili na jeho nárokoch po
spravodlivosti a svätosti. Zabudli sme, že evanjelium je Božou mocou na
spasenie každému veriacemu (Rim 1:16)? V
evanjeliu je moc spasiť, uzdraviť a vyslobodiť. A tu spočíva problém –
nedostatok moci a Božej prítomnosti v našich cirkvách.
Kázať hybridnú verziu
evanjelia v snahe, aby bolo relevantné pre spoločnosť znamená dôverovať v
ľudskú múdrosť namiesto Božej moci (1 Kor 2:4-5). Nemôžeme kázať takéto falošné
evanjelium, zbavené pravdy, ktoré nekonfrontuje a neusvedčuje. Diabol ničí náš
národ kvôli tejto lži. Ak naše zriedené, hybridné, falošné evanjelium je také
skvelé, prečo strácame našu kultúru?
Aké výsledky dosiahla cirkev
za posledných 20 rokov kázania takéhoto zriedeného, pozláteného, čokoládového
odkazu? Stratili sme morálku, manželstvo, rodinu, našu mládež a naše slobody.
Ktorá časť nášho hybridného odkazu zapracovala?
Vďaka Bohu za verný zostatok
cirkví a kazateľov, ktorí sa nepripojili a nerobili kompromisy. Vďaka Bohu za
každého bohabojnému kazateľa v krajine. Sú to moji ozajstní bratia a sestry,
ale potrebujeme viacerých, aby sa pridali. Cirkev sa musí prebudiť a postaviť sa za
pravdu a spravodlivosť v pravej láske.
Dôvodom, prečo sa mnohí
nechali uniesť kultúrou je, že sme slabochmi. Jednoducho a na rovinu. Dnešné
evanjelium je v najlepšom prípade iba štekot. Naše posolstvo stratilo svoje
zuby. Pred rokmi sme chodili do cirkvi, počuli Božie slovo, posväcovali a
menili sa. Dnes chodíme do cirkvi, aby sme počúvali, akí sme úžasní a aby sme sa
cítili dobre. Môj syn mi hovorí, že už nemá záujem chodiť do cirkvi, kde nie je
konfrontovaný. Väčšine našich kázaní chýba silné usvedčovanie a je zbavené
pravej Božej moci, ktorá vedie k pokániu a ku skutočnému znovuzrodeniu.
Takéto zanedbávané kázania nám
dali generáciu mužov, ktorých C.S. Lewis nazval „muži bez kosti“. Veľká časť
našich kazateľov a zborov sa stala slabochmi.
Je na čase zmužnieť a postaviť sa za pravdu a spravodlivosť. Je na
čase, aby sme odložili túto falošnú predstavu o láske a chodili v láske, ktorá
hovorí PRAVDU. Je na čase, aby kazatelia prijali slovo od Boha a kázali s bázňou.
Je na čase vložiť našu vieru v Božiu moc, namiesto ľudskej múdrosti. Je na
čase sa prestať prispôsobovať našej kultúre a byť soľou zeme.
Pokánie je dobrý spôsob ako
začať.
Autor: Bert M. Farias
Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré
aj ja nenávidím.
Zjavenie 2:6
Dnes, v niektorých
charizmatických kruhoch, môžete byť kresťanom mafiánom, alebo prinajmenšom, v
jazykoch hovoriacou zvodnou hviezdičkou, alebo kresťanskou modelkou
z reklamy na spodnú bielizeň, alebo o Ježišovi hovoriacim rapperom, častým
návštevníkom striptíz klubu. Koniec koncov, ako nám dňom i nocou
pripomínajú, "Kto si ty, že tu súdiš?"
Ježiš v skutočnosti učil,
že by sme nemali súdiť pokrytecky alebo povrchne, nespravodlivo a že by sme
nemali odsudzovať. Ale Ježiš rovnako povedal že: "Nesúďte podľa
zovňajška, ale súďte spravedlivý súd! " (Jn 7:24). Pán nám prikazuje
súdiť, pokiaľ to robíme oprávnene.
Pavol v liste Korintským
učil presne to isté, "Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa
niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec alebo modlár alebo nadávač
alebo opilec alebo dráč, s takým ani nejesť. Lebo čože je mne do toho, aby som
mal súdiť aj tých, ktorí sú vonku?! Či vy nesúdite tých, ktorí sú vnútri?
" (1 Kor. 5:11-12)
Ako je možné, že každý asi
pozná slovo, "nesúďte" (Mt 7:1), ale zdá sa, že len veľmi málo ľudí
pozná - alebo má záujem o Božie povolanie súdiť tých, ktorí sú "vnútri
Cirkvi", teda tých, ktorí vyznávajú, že sú nasledovníkmi Ježiša?
Niet pochýb o tom, že len Boh
vie, kto bude zachránený, a kto nie. Ale Slovo k nám hovorí veľmi jednoducho,
keď vytyčuje deliacu čiaru medzi Božou úlohou a našou úlohou: "Ale
pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú jeho, a: Nech
odstúpi od neprávosti každý, kto menuje meno Kristovo!" (2 Tim. 2:19) Tu
to máte! A ak mám citovať slová Jána: "Nikto, kto sa narodil z
Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo
sa narodil z Boha." (1 Jn 3:9). Mohol to Boh vyjadriť ešte jasnejšie?
- Michael Brown