Aký je vzťah medzi Mojžišovým
zákonom a Kristovým zákonom? Táto otázka trápi nielen kresťanov, ktorí
konvertovali z judaizmu, ale aj ostatných kresťanov. V tejto
súvislosti sa možno stretnúť s prístupom, podľa ktorého sa Mojžišov zákon
rozdelí na obradné, právne a morálne príkazy, pričom sa tvrdí, že
v súčasnosti treba dodržiavať len morálne príkazy. Podľa druhého názoru
v súčasnosti už platí len desať prikázaní, a ostatných 603 prikázaní
netreba dodržiavať. Treba teda konštatovať, že ten, kto v súčasnosti
tvrdí, že dodržiava zákon, ho nedodržiava ako celok, a teda dodržiava už
len jeho menšiu či väčšiu časť. Mojžišov zákon (tóra, nomos) však nemožno deliť
– skladá sa zo 613 prikázaní. Potvrdzuje to konštatovanie o dodržiavaní
celého zákona (Jk 2:10). Kto teda poruší ktorékoľvek z prikázaní, poruší
celý Mojžišov zákon. Tiež nemožno vymedziť určité prikázania, ktoré by boli
dôležitejšie ako iné (napríklad desatoro).
V tejto súvislosti možno vymedziť sedem účelov
Mojžišovho zákona:
- Zjaviť Božiu svätosť – zákon teda nikdy neslúžil ako nástroj spásy pre Židov, bol im daný, keď už boli zachránení z Egypta, a nie na to, aby sa zachránili, vždy platilo, že spása je z viery, a nie zo skutkov,
- Stanoviť pravidlá správania starozmluvných svätých – napriek tomu zákon nikdy nebol prostriedkom spásy (Rim 3:20 a 28),
- Vymedziť Židov ako samostatný národ (Lev 11:44-45; Deut 7:6; 14:1-2),
- Poskytnúť Židom možnosť individuálneho a kolektívneho uctievania,
- Odhaliť hriech (Rim 3:19-20, 5:20, 7:7)
- Spôsobiť, aby človek hrešil viac – tento zvláštny účel možno vysvetliť tak, že bez zákona niet hriechu, lebo hriech je prestúpením zákona a silou hriechu je zákon (Rim 4:15; 5:20, 7:7-13; 1 Kor 15:56),
- Viesť človeka k absolútnej viere v Ježiša (Gal 3:24) –hoci sa človek môže pokúšať dôsledne dodržiavať zákon, jeho hriešna povaha mu v tom bráni, a preto sa musí spoliehať na vieru, a nie na svoje skutky,
- Oddeliť židov od pohanov – zákon slúžil ako deliaci múr (Ef 2:14), smrťou Mesiáša tento múr zanikol.
Nová zmluva jednoznačne hovorí
o tom, že smrťou Mesiáša Mojžišov zákon stratil účinnosť, teda už sa nevzťahuje
na jednotlivca (pozri Rim 10:4, Gal 2:16, Hebr 7:19). Treba zdôrazniť, že zákon ako taký bol daný Izraelu,
a nie pohanom alebo cirkvi (Deut 4:7-8; Ž 147:19-20; Mal 4:4). Okrem toho
Mojžišov zákon nikdy nemal platiť večne. V kontexte Gal 3:19 Pavol opisuje
zákon ako dodatok k Abrahámovej zmluve, kým nepríde Kristus. Navyše
Mojžišov zákon bol založený na kňazstve levitov (Áronovom kňazstve), ktoré však
bolo nahradené Ježišovým kňazstvom, a preto Mojžišov zákon stratil
účinnosť (Hebr 7:18). Ak by stále platil Mojžišov zákon, Ježiš by nemohol byť
veľkňazom. Pokiaľ ide o desatoro prikázaní, treba zdôrazniť, že tieto
prikázania boli vyryté do kameňa, a práve v súvislosti s nimi
Pavol hovorí o službe smrti a službe odsúdenia (2 Kor 3:7, 9), čo
platí tak pre desatoro, ako aj pre celý
zákon. Účinnosť zákona sa teda skončila, pominula (porov. 2 Kor 3:7, 11).
Na kresťana sa teda nevzťahuje
Mojžišov zákon, ale nový zákon označený ako Kristov zákon (Gal 6:2), resp.
zákon životodarného Ducha (Rim 8:2). Treba poukázať na to, že Kristov zákon
obsahuje mnoho prikázaní, ktoré boli súčasťou Mojžišovho zákona. Napríklad
deväť prikázaní desatora sa nachádza aj v Kristovom zákone, čo však
neznamená, že Mojžišov zákon stále platí. Možno uviesť príklad, keď šoférujete
auto v rôznych štátoch. V každom z nich platia iné dopravné
predpisy, ktoré sú síce podobné, ale majú určité odlišnosti (napríklad možnosť
odbočiť doprava na červenú po tom, čo dáte prednosť v jazde). Je teda dôležité,
v ktorom štáte sa nachádzate a ktorý konkrétny súbor dopravných
predpisov sa na Vás vzťahuje. Tak je to aj s Mojžišovým a Kristovým
zákonom. Ak porušíte prikázanie, ktoré sa nachádza v oboch zákonoch,
v súčasnosti už neporušíte Mojžišov, ale Kristov zákon. Ak teda nekradnete
alebo nezabíjate, nedodržiavate tým Mojžišov, ale Kristov zákon. Naopak, ak
kradnete, neporušujete Mojžišov, ale Kristov zákon.
Je teda zrejmé, že Mojžišov
zákon a Kristov zákon treba jednoznačne odlíšiť. Napríklad Mojžišov zákon
nedovoľoval jesť bravčové mäso, no Kristov
zákon to dovoľuje. Skutočnosť, že Mojžišov zákon už neplatí, vysvetľuje veľa
sporných otázok, napríklad to, či ženy môžu nosiť nohavice, sabat alebo
desiatky. Treba však poznamenať, že kresťan, ktorý konvertoval z judaizmu,
môže dodržiavať časti Mojžišovho zákona (napríklad nejesť bravčové mäso), ako
to robil aj Pavol, hoci hlásal slobodu od zákona (pozri Sk 18:18, 20:16
a 21:17-26).
Židom 7:11-12
Keby bola bývala možná dokonalosť prostredníctvom levítskeho kňazstva - veď skrze kňazstvo dostal ľud zákon - či by bolo bývalo treba ustanoviť iného kňaza na spôsob Melchisedeka, a nebolo by stačilo pomenovať ho na spôsob Árona? Lebo keď sa zmení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj zákon.
1 Korinťanom 9:20-21
Židom som bol Žid, aby som
Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci
nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú
bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže
som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona.
Galaťanom 6:2
Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon
Kristov.
Autor: Dr. Arnold Fruchtenbaum
Spracované podľa The Law of Moses and the Law of Christ