Má svoju vejačku vo svojej
ruke a prečistí svoje humno a shromaždí svoju pšenicu do sypárne, ale plevy
bude páliť neuhasiteľným ohňom.
Iste ste si už všimli, že máme
žatvu. Poľnohospodári sa snažia zachrániť úrodu pšenice, jačmeňa a iných
obilnín. Je to dôležitá etapa nielen pre poľnohospodára, ale pre celé
hospodárstvo krajiny, lebo vieme, že vo svete poľnohospodárske produkty sú čím
ďalej drahšie a ekonómovia a hospodári si lámu hlavy ako tento nepriaznivý
vývoj zvrátiť. Preto ako náhle to počasie dovolí, vyšlú kombajny na polia a
kosia. Dnes už máme výkonné kompletné stroje, ktoré majú zabudované triediče,
tie na princípe voľakedajších vejačiek vyfúkajú nečistoty a plevy, aby zostalo
len čisté zrno. V dávnych časoch ľudia využívali vánok či vetrík na vyfúkanie
nečistôt zo zrna a keď ho nebolo, urobili si ho sami pomocou tzv. vejačky.
Žatva nám však v biblickej
obraznej reči poukazuje aj na inú žatvu. Žatvu duší pre kráľovstvo Božie. O to
sa snažia Boží služobníci, aby boli pre kráľovstvo Božie zachránení všetci.
Žatva však predovšetkým pripomína posledný súd. Slová zo Svätého Písma, ktoré
som prečítal na začiatku, vyriekol prorok, ktorý prišiel ohlásiť tú prvú žatvu.
Bol to Ján Krstiteľ, medzi židmi bol považovaný za veľkého proroka a mnohí si
mysleli, že on je tým zasľúbeným Mesiášom, ktorí nastolí novú dobu. Ján však
poukazoval, na prichádzajúceho mesiáša, neporovnateľne väčšieho aj keď bol v
tom čase ešte dosť neznámy, nepoznaný. Ján krstil vodou na pokánie, ale medzi
ľuďmi sa už nachádzal Ten, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom a v jeho
ruke bude vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale
plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ Ježiš Kristus je teda aj sudcom, to nám chcú
povedať tie slová o krste ohňom a vejačke, ktorá rozdeľuje zrno od pliev. A
poznámka, že plevy spáli v neuhasiteľnom ohni znamená, že príchod Ježiša Krista
k tej „druhej žatve“ bude posledným súdom, po ktorom všetci, ktorí Ho neprijali
budú odsúdení do večného trápenia. Každá žatva nás má teda upozorniť na Božiu
eschatologickú žatvu, keď príde Kristus so svojimi anjelmi súdiť svet. Súčasťou
radostnej zvesti – evanjelia musí byť aj to druhé, že tí, ktorí zle robia budú
odsúdení z konečnou platnosťou. Ľudia si samozrejme vyberajú z Božieho slova to
príjemné a o tom, že nad týmto svetom bude vynesený rozsudok o potrestaní
neposlušných a ľahostajných, ktorí si nezobrali k srdcu Božiu milostivú
zhovievavosť a nevyužili ju. Mnohí kresťania žijú v omyle, že to bude podobne
ako pri Ježišovom prvom príchode. Aj vtedy svet dospel až k súdu. Boh však
usúdil, že mu dá ešte možnosť obrátiť sa a zachrániť. Ježišov príchod bol
príchodom k súdu v inom zmysle slova ako to bude v naplnenom eschatologickom
čase na konci vekov. Prvý raz prišiel do nášho sveta s úmyslom nesúdiť ale ho
zachrániť. Preto, keď dospel, vzal na seba hriech sveta, sám seba vydal Božej
spravodlivosti a bol odsúdený namiesto nás. Na Ňom sa teda vykonala exekúcia za
hriechy ľudí. Preto, počas svojho pôsobenia vyhlasoval, že neprišiel svet
odsúdiť, ale ho spasiť. (J 12,47) To bola radostná zvesť v čase, keď svet
dozrel k súdu byť odsúdený a zatratený. To je evanjelium pre svet, kým znovu
nedozreje k poslednému súdu. Ježišovo pozemské jestvovanie bolo však tiež
súdom, lebo Boh vykonal súd nad svetom tým, že Jeho Syn bol odsúdený na smrť.
Jeho Syn to dobrovoľne, z lásky k svetu vzal na seba. Božia spravodlivosť sa
však musela naplniť, aj keď šlo o Jeho milovaného Syna. Preto vravíme, že Boží
Syn sa obetoval. Stalo sa tak na kríži, na Golgote. Tým vyriešil Boží spor so
svetom tak, že mnohí z ľudí sa môžu ešte zachrániť, keď príjmu a vztiahnu túto
zástupnú satisfakciu Božieho Syna na seba. Boh spasil svet cez svojho
milovaného Syna, do tohto spaseného sveta však patria len tí, ktorí Ho prijali.
Prvý Kristov príchod na svet
bol prvým súdom, druhý príchod Krista je posledným súdom. Od Jeho prvého
príchodu veje vejačka a ľudia sa delia na tých, ktorí sa dajú osloviť Božím
slovom a na tých, ktorí ním opovrhujú. Tí druhí sa vlastne z obete Božieho Syna
vysmievajú. Že v Jeho ruke je vejačka, je obraz o tom, že sa každý človek
zaradí podľa postoja k Nemu, vlastne sa sám postaví buď na stranu Kristovu
alebo na stranu Jeho vysmievačov. Každý človek, ktorý sa dostal pod vplyv
Božieho slova, sa sám rozhodne kam bude patriť, lebo nie je možná tretia cesta.
Srdcom uveriť všetkému, čo Boh cez svojho Syna vykonal, je preto to
najvážnejšie rozhodnutie v živote. Kto to urobil je už zachránený. Ostatní sú
na opačnej strane a v čase poslednej veľkej žatvy budú vyfúknutí von ako plevy,
určení na spálenie. Slovo, ktoré teda ešte o ňom znie je veľmi dôležité slovo.
Ľudia vypovedia veľa prázdnych slov, k tomu Pán Ježiš povedal: „Z každého
prázdneho slova vydáš počet v súdny deň“, o to skôr sa bude človek zodpovedať
zo slov živého Boha, ktoré vyriekol na záchranu človeka, keď človek nimi
pohŕdal a nevzal si ich k srdcu.
Preto v tento čas žatvy sa
rozpamätajme na všetky Božie slová, nielen na tie o milosti, ktoré nám boli
príjemné, ale i na tie o súde, ktorých sa bojíme.
Autor: Ján Ondrejčin