Prvou zásadou života každého kresťana je dôverovať Pánovi –
hľadieť na Pána Ježiša. Je to jednoduché vysloviť, ľahko sa s tým
súhlasí. Mnohí však nevidia dôležitosť
takého jednoduchého vyjadrenia a zmenu, ktorá môže nastať v našich životoch.
Jeremiáš 17:7
Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin.
Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin.
Jeremiáš 17:5
Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka.
Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka.
Mnohí moderní kresťania
nevidia ten veľký kontrast medzi týmito vyhláseniami.
Americké kresťanstvo je
neslávne známe, tým, čo dokázalo spraviť bez Boha. Vieme ako získať peniaze a
zarábať peniaze. Sme slizkí našimi predajmi a vieme ako presadiť náš produkt a
službu. Vieme ako obchodovať s našimi cirkvami a duchovnými službami a tak ďalej.
Sme experti na takmer všetko,
alebo si to aspoň myslíme a správame sa tak. Pýšime sa a vychvaľujeme sa našimi úspechmi. Milujeme rozprávať o veciach, ktoré poznáme, o
skúsenostiach, ktoré sme mali, o našom postavení, o dôležitých miestach, kde
sme boli a o dôležitých ľuďoch, ktorých poznáme.
Mnohí nie sú spokojní a
šťastní, ak nehovoria o sebe. Hľadajú uznanie, ocenenie a chcú urobiť
dojem. Vždy sa snažíme prezentovať a udržiavať pozitívny obraz o sebe a skryť
to, čo nechceme, aby ľudia videli na nás a vedeli o nás. Ak je tento pozitívny
obraz dotknutý a ohrozený, tak sa okamžite bránime a dávame si pozor, aby sme
sa vždy ukazovali v tom najlepšom svetle.
Prečo je pre nás tak dôležité
vyzerať dobre a zapôsobiť na ostatných? Ak sa nám podarí identifikovať a
vytrhnúť tento koreň pýchy, budeme mať vyhraté veľké víťazstvo a stonásobne
zvýšime naše šance zostať na ceste života.
Svet a tak veľká časť našej
americkej kultúry do nás vštiepila ego-centrickosť (točenie sa okolo seba).
Oslavujeme a chválime samých seba. Uctievame človeka. Náš obraz, imidž je pre
nás príliš dôležitý. To je dôvod, prečo sa Boh rozhodol zjaviť sa skrze veci,
ktoré sú pre svet bláznivé, čo je svetu slabé, čo je svetu neurodzené a
opovrhnuté, „aby sa pred Bohom nechválilo niktoré telo„ (1Kor 1:26-29).
Existuje dôvod, prečo sa Ježiš narodil v stajni, kde sú zvieratá, a nie v
paláci. Existuje dôvod, prečo vyrastal v opovrhnutom meste Nazaret. Existuje
dôvod, prečo si vybral jednoduchých a nevzdelaných ľudí, aby ich vyučil a
poveril.
Pán Ježiš povedal: „Kto sám od
seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu“ – Ján 7:18
Dalo by sa to povedať aj tak
že: „Kto sám od seba hovorí, oslavuje človeka a vkladá dôveru v človeka“
Ľudská múdrosť ovláda naše
myslenie. Myslíme si, že byť inteligentným a vzdelaným je Božia múdrosť.
Americký spôsob a americké evanjelium nás to naučilo. Ale
"inteligentný" je často v rozpore s pravou múdrosťou Božou. Byť
„Inteligentný, vzdelaný" môže byť aj podlé, telesné a diabolské, pretože
môže byť veľmi ľudsko-centrické. (Jakub 3:13-17)
Príslovia 3:7
Nepokladaj sa za múdreho, boj sa Hospodina.
Nepokladaj sa za múdreho, boj sa Hospodina.
Pavol bol veľmi vzdelaný
človek, ale nevkladal nijakú dôveru do vlastného tela a rozumu. Produkuje
to bázeň z Hospodina, ktorá sa prejavuje keď sú tvoje oči uprené na Neho
a vkladáš do Neho celú svoju dôveru. Takto je človek spasený a takto
by sme mali žiť. Je ľahké stratiť pohľad na Pána a je ľahké zabudnúť.
Aké problémy a ťažké bremená
by z nás padli, keby sme sa jednoducho naučili držať naše oči na Pánovi
Ježišovi. Súvisí to s našimi predstieraniami
a domýšľavosťami. Ukazujeme pozitívny obraz, predstierajúc niečo, čo nie
sme, a vždy sa snažíme zapôsobiť.
Božia múdrosť ovplyvňuje náš
vzťah k ostatným. Väčšina ľudí, dokonca aj kresťania, udržiavajú svoje vzťahy s
ľuďmi založené na tom, čo môžu od nich získať a nie to, čo môžu dať. Tu je
veľká pravda: Oči uprené na človeka viažu veci. Oči uprené na Pána rozväzujú veci v srdciach
a v životoch ľudí a v našich spoločných zhromaždeniach.
Áno, ako telo Kristovo
dostávame od seba navzájom, ale naša viera a dôvera je v hlave Cirkvi, v Pánovi
Ježišovi. Nemôžeš vyvíjať tlak na ľudí alebo s nimi manipulovať, aby vyhoveli
tvojim potrebám. Nemusíš sa dávať do pozície, aby si od nich niečo získal. To
by si nemal robiť ani so svojim partnerom. Toto sa často deje v cirkvi.
Keď som bol mladší, tak som chodil na konferencie a snažil som sa dostať do blízkosti niekoho vplyvného alebo bohatšieho v nádeji, že by mi pomohli, podporili ma, alebo propagovali moju službu nejakým spôsobom. Videl som ako si ostatní vymieňali vizitky a vybavovali si svoje veci spôsobom, „ak mi pomôžeš, tak ti pomôžem aj ja“. Keď mi Pán otvoril oči a keď som videl, čoho som sa dopúšťal, bolo mi to úplne odporné. Tieto veci sú prejavom dúfania v človeka.
Keď som bol mladší, tak som chodil na konferencie a snažil som sa dostať do blízkosti niekoho vplyvného alebo bohatšieho v nádeji, že by mi pomohli, podporili ma, alebo propagovali moju službu nejakým spôsobom. Videl som ako si ostatní vymieňali vizitky a vybavovali si svoje veci spôsobom, „ak mi pomôžeš, tak ti pomôžem aj ja“. Keď mi Pán otvoril oči a keď som videl, čoho som sa dopúšťal, bolo mi to úplne odporné. Tieto veci sú prejavom dúfania v človeka.
V priebehu rokov som sa otočil
iným, nebeským smerom, aby som nezávisel od človeka. Nikomu som nespomínal ani
nenaznačoval moje osobné potreby, iba ak sa ma na to spýtali. Jednoducho som
spokojný so skrytým životom v Bohu. Ach aký veľký pokoj prichádza, keď
tvoj motív už nie je byť videný a počutý, keď ťa už jednoducho nezaujíma,
či ťa ľudia uznávajú, presadzujú, alebo ti žehnajú. Máš pokoj, keď ťa zaujíma
len to, aby si bol známy Bohu a chodil pred Ním v poslušnosti. Ach,
mohol som sa to naučiť lepšie a skôr! Ale Boh je milostivý, trpezlivý
a zhovievavý s každým z nás. Preto Ho tak milujem.
Niečo tak veľmi jednoduché,
ako nevkladanie celkovej dôvery v Pána je dôvod, prečo je toľko sváru,
rozdelenia konkurencie v tele Kristovom, medzi členmi rodiny a priateľmi.
To je dôvod, prečo sú v niektorých mestách zbory na každom rohu.
Je to tiež dôvod, prečo nemá tvoja myseľ odpočinok a pokoj. Je to všetko
preto, lebo ľudia hľadajú to svoje vlastné, a nie to, čo je Ježišovo Kristovo
(Fil2:21). Majú svoj zrak upriamený na človeka a na seba.
Už si si niekedy položil tieto otázky:
Prečo väčšina ľudí túži slúžiť nad rámec ich osobného vzťahu
s Bohom?
Prečo si ľudia vážia viac
postavenie, než charakter?
Nie je to preto, lebo sami
túžia po uznaní a dobrej povesti, než osobnom vzťahu?
Nie je tohto koreňom túžba byť
videný a uznávaný ľuďmi, než mať súkromný život s Bohom, ako nás Pán
Ježiš učil (Mat 6)?
Tieto veci sú vedľajším
produktom "evanjelia o mne“ a našej egocentrickej kultúry. Má to
korene v dôverovaní v človeka. Je to odklon od Pána
a spoliehanie sa na seba.
Prečítaj si Jeremiáš 17:5-8
veľmi pomaly a nechaj, aby Boží pokoj, ktorý pochádza z Jeho múdrosti
naplnil tvoje srdce a myseľ.