Laodicea – Pán hovorí: „Si vlažný, vypľujem ťa z úst!“

Laodicea – Pán hovorí: „Si vlažný, vypľujem ťa z úst!“ 

Je to posledná doba pred príchodom Pána Ježiša. Doba oddelenia múdrych a bláznivých panien, doba oddelenia pšenice od plevy. Dnešná doba je tak odlišná od filadelfskej a podobá sa skôr stavu Laodícei. Zápal pre evanjelium dnes je len ťažko možné porovnávať s vekom Filadelfie. Kde je ten zápal a oheň? Aká premena nastala?! Ako sa stala z Filadelfie Laodicea?

Charakteristika kresťanstva tejto doby.

Zbor v Laodicei je presným obrazom tohto dnešného cirkevného veku, obrazom cirkvi poslednej doby pred príchodom Pána Ježiša Krista. Tento vek Laodicei trvá asi od druhej polovice minulého storočia. Prevažná východná časť Európy bola po druhej svetovej vojne silne poznačená ateistickou výchovou, evolucionizmom a „vedeckým“ materializmom, ktorého silný vplyvy je možné vnímať aj dnes. Západný svet – tzv. „kresťanská“ Európa a Amerika bol zas ovplyvnený liberalizmom a „konzumným“ materializmom, ktorého ovociami bol rast kriminality a nemorálnosti. Po zmene politických systémov sa tieto dva prúdy stretli a z obidvoch prúdov sa tie negatívne sily spojili a prevalcovali spoločnosť. Kým sa v tzv. pohanských krajinách „tretieho sveta“ (Afrika, Južná Amerika) Cirkev prebúdza k životu, a za cenu „smyrňanského“ prenasledovania (Čína, India a islamské krajiny) množí sa a posväcuje, v tradičných kresťanských krajinách po krátkej vlne eufórie zo slobody zvestovania evanjelia cirkev upadla do stagnácie a sa dostala pod silný vplyv ducha tohto sveta, do stavu Laodicei. Tento trend sa najintenzívnejšie prejavuje v tomto tisícročí v dobe „postmodernizmu“. Nastal chaos a labyrint aj v politickom aj v náboženskom svete, v ktorom je veľmi ťažko sa orientovať. Spoločnosť neustále hľadá cestu pravej „demokracie“ medzi liberalizmom, anarchiou na jednej strane, a diktatúrou, totalitou na strane druhej. Tieto formy spoločenských zriadení sa vždy dookola striedajú. Dnešní ľudia už nie sú ateisti, ale hľadajú to duchovno. Pretože sa mnohí sklamali v tradičnom inštitucionálnom kresťanstve, na „kresťanského“ Boha pozerajú cez túto prizmu sklamaní a zranení, obracajú sa k mágie, ezoterike, čarodejníctvu, špiritizmu a k rôznym okultným praktikám, skrze ktoré im diabol ponúka úžasné duchovné zážitky.

Kresťanstvo podľa podobenstva Pána Ježiša žiaľ stratilo svoju slanosť. Pre spoločnosť nemôže ponúknuť relevantnú alternatívu zmyslu života, a preto „na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí.“ (Mt 5:13). To však neznamená, že dobrá soľ už neexistuje! Je to veľká výzva pre Cirkev Ježiša Krista!

Laodicea je obrazom zosvetštenej cirkvi.

Vytratila sa jednoduchosť a prostota. Kresťania sa chcú prispôsobiť, ba vyrovnať sa svetu, vraj aby „zachránili nespasených“.  Laodicea chce „získať svet pre Krista“ tak, že sa mu prispôsobuje. Tak ako v Laodicei, mnohí dnešní takzvaní kresťania sú podobní ľuďom tohto sveta. Nie je na nich nič zvláštneho, čo by ich oddeľovalo od sveta. Kresťan, ktorý sa chce držať Božieho Slova, je považovaný za fanatika a už vôbec nezapadá do ich spoločnosti.

Laodicea – význam slova: „laos“ – ľud a „dicea“ – názory, zvyky. Podobný význam má aj slovo DEMOKRACIA, ktoré dnes mnohí prevolávajú. Demokracia znamená vláda ľudu. Božie kráľovstvo však nie je demokracia, ale teokracia.

V Laodicei sa pravda nepovažuje za absolútnu. V Laodicei sú smerodajné nemravné módne trendy, liberálne osobné názory zhodné so svetským životným štýlom a nie Božie Slovo. Svoje zvyky, pravidlá a predpisy povýšili nad Božie Slovo. Božie Slovo sa dostalo na vedľajšiu koľaj a uprednostnil sa hlas väčšiny ľudu. Avšak „Amen, ten verný a pravdivý svedok“ hovorí: Nie názory ľudí, ale Jeho slová sú „Áno a Amen“! Hranica medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym, pravdou a nepravdou, sa nielen posunula, ale sa vytratila. V Laodicei je všetko „super“ a všetko je „oukej“! Dominuje argument: „Mne sa to páči!“, i keď sa to Bohu nepáči. Alebo: „Možno to nie je tvoj štýl, ale teraz ide tento trend.“, i keď Božie Slovo má úplne iný názor! Pravda je nepríjemná, ale upokojujúca lož je populárna!

Laodicea si zháňa učiteľov, ktorí jej vyhovujú.

Apoštol Pavol píše Timotejovi, „že príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale majúc svrbľavé uši, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov.“ (2Tim 4:3).

Na etické otázky medzi kresťanmi sú rôzne názory pod ľa rôznych kultúr, tradícií či teologických škôl. Kto má vlastne pravdu? V otázkach kresťanskej morálky však nerozhoduje ani kultúra, ani tradícia, ale Božie slovo. – „Každý sa odvoláva na Bibliu, ale každý vykladá Bibliu podľa svojho, čo je teda správne?

Biblia už spôsobila toľko roztržiek, nebolo by lepšie ju dať úplne preč? Nech žije každý, ako chce!“ – Mnohokrát sme pokúšaní a náchylní, bez úprimného skúmania Božieho Slova a Božej vôle, prijať to, na čo sme si zvykli, v čom sme boli vychovaní, čo sme zdedili ako tradíciu, alebo naopak, odmietnuť každú tradíciu, a vyberať si to, čo je ľahšie, čo sa nám najviac páči, alebo čo je najpohodlnejšie, najpopulárnejšie, najatraktívnejšie, najmódnejšie, najdemokratickejšie, čo väčšina prijíma, robí, nasleduje. (Mediálny svet, PC-hry, zábavný priemysel, oblasť hudby, štýl života, správanie sa, necudná, extravagantná móda, atď.). A tak nenápadne sa cirkev vzďaľuje od právd Božieho Slova, z úzkej cesty na širokú , kde viac ľudí chodí, než po úzkej. Kde však vedie široká cesta? Ak skutočne chceme poznať pravdu, to všetko musíme odložiť nabok, a prijať to, čo úprimnému hľadajúcemu zjavuje Duch Svätý. Duch Svätý nemôže vykladať tú istú pravdu Písma rôznym spôsobom ako „učitelia podľa výberu“.

Zdanie pobožnosti.

Apoštol Pavol o tom písal 2Tim 3:1-5: „To však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy! Ľudia budú totiž milovníci seba, milovníci peňazí, chvastaví, arogantní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bez lásky, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobro, zradní, prudkí, nafúkaní, viac milujúci rozkoš ako Boha. Budú mať tvárnosť pobožnosti, ale jej moc budú popierať.“

Konzumná spoločnosť – konzumné kresťanstvo.

Žijeme v dobe, keď veľa kresťanov podľahlo tzv. „konzumnému“ spôsobu života. Hovorím predovšetkým o konzumnom materializme, hľadaní materiálnych hodnôt a užívaní hedonistických rozkoší. Tieto veci majú veľký vplyv na kresťanov. Konzumné kresťanstvo znamená len prijímať, prijímať a nič nedávať. Kresťania vyhľadávajú a organizujú rôzne zábavné programy a aktivity. Vyhľadávajú senzácie a atrakcie, hľadajú recepty na pozdvihnutie svojho ega a sebavedomia, na prosperitu, ako môžu byť úspešný, bohatý, zdravý, veselý a šťastný. Laodicea chce vieru používať len na svoje pozemské potreby a ciele (zriedené  „evanjelium prosperity“). Aj modlitby Laodicei sú egocentrické: „Pane, daj..., Pane, daj...!“.

Chýba oddaná služba Bohu, a namiesto oddanej služby Bohu sú aktivity a zábava. Heslom rímskych cisárov bolo: „Panem et circenses (Chlieb a hry)“. To znamenalo, že keď vládca chcel predchádzať nespokojnostiam a vzburám, aby odvrátil pozornosť ľudí od ich skutočných problémov, mal im dať každodenný chlieb a zabezpečiť hry, zábavu. Je zaujímavé mimochodom, že dnes mnohým ľuďom postačí namiesto chleba každodenná cigareta a alkohol, plus hracie automaty – hoci aj na úžernícky úver. Aj štát má najviac príjmov z cigariet, alkoholu, hracích automat a stávkových hier. Koluje slogan, že: „Ktorá vláda zvýši cenu piva, padne! “No, ale my, kresťania, predsa nepijeme, nefajčíme a Boh nám dáva každodenný chlieb. Diabol sa zas postará o zábavu cez nekonečné pozeranie TV programov, cez PC hry, FB a iné zábavy – bez svedomitého výberu. V nedeľu však spievame: „Všetko čo mám, dám na oltár, svoj život nesiem pred Tvoju tvár! “Toto je Laodicea! Jedna staršia pieseň sa pýta: „Aké miesto dávaš Kristu? Za teba On strpel kríž!“ – Ozaj, Laodicea! Aké miesto má Kristus v tvojom každodennom živote?

Vlažnosť, nezáujem– „Nie si ani studený ani horúci!“

Nezáujem o Božie veci, o Božie Slovo, o učenie Božieho Slova. Filadelfia poznala, milovala a poslúchala Bibliu, Laodicea už nečíta, nemiluje ani nepozná. Má len aktivity.

Vlažnosť je charakteristickým znakom kresťanských cirkví 21. storočia. Cirkev v dobe Filadelfie bola vrúcna. V dobe Laodicei však ochladla, ich duchovný zápal ochabol a Pán hovorí: „Vypľujem ťa zo svojich úst, pretože si vlažná!“ Laodicea nie je ani horúca ani studená. Niekedy bola horúca, ale ochladla. Je nechutná, vlažná! Je ako soľ, ktorá stratila svoju slanosť. Ako strom, ktorý neprináša ovocie.

V Laodicei sa o praktickom posvätení a o ochote bezpodmienečného konania poznanej Božej vôle, ktorú Boh vo svojom Slove zjavuje, málo hovorí. Buďme úprimní, kto chce dnes úprimne a bezpodmienečne konať Božiu vôľu?

Žijeme  v dobe, keď najviac potrebujeme to, čo sa najmenej robí:  Byť zakorenený v Písme! Mnoho kresťanských manželstiev stroskotá, pretože manželia osobitne ani spolu, nikdy neboli zakorenení v Písme. Mnohí kresťania prežívajú stroskotanie viery, pretože svoj dom nestávali na skale, ale na piesku. Pán Efezskému zboru vyčíta, že opustili prvú lásku. Som presvedčení, že mnohí veriaci nikdy neboli v stave prvej lásky. Obľúbili si len nejaké programy, ale nie Pána a Jeho Slovo. Základom, zmyslom a náplňou života mnohých kresťanov sú napr. kresťanské koncerty, ale nie Božie Slovo. Potom keď prichádzajú búrky, stavba sa zrúti. Pretože sa ukáže, že svoj duchovný dom nestávali na skale, ale na piesku.

„Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatol som.“

Cirkev či kresťania laodicejského veku myslia viac na materiálne veci ako na duchovné, ich srdce je rozdelené medzi Bohom a svetom. Cirkvi sú bohaté. Jeden kardinál v bazilike sv. Petra v Ríme mladému farárovi poukazoval poklady chrámu: „Vidíš, už nemusíme povedať ako Peter: „Striebro a zlato nemám...“ – Ten mu odpovedal: „Ale ani to nemôžeme povedať, čo Peter povedal: „To čo mám, ti dám. Vstaň a choď!“

Žiaľ, to nemôžeme povedať ani my, letniční kresťania. Možno, máme všetko, sme bohatí, máme perfektnú techniku, rôzne zázračné efekty, ale niečo nám chýba: opravdivé pôsobenie Ducha Svätého! Možno tie efekty sú „dobré“ na to, aby nahradili efekt Ducha Svätého, aby aspoň nejaký (hoci zo sveta kopírovaný) efekt bol. Niekedy stačila jedna gitara, boli vrúcne modlitby z čistého srdca a bola prítomná aj Božia moc.

Cirkev sa uzatvorila a stala sa inštitúciou, organizáciou, bohoslužba sa stala formálnou, tradičnou ceremóniou, alebo naopak, kultúrnym podujatím. Laodicea sa snaží evanjelium prispôsobiť dobe, urobiť ho príťažlivým a atraktívnym, aby mohla vykazovať výsledky a prospech. V cirkvi čím ďalej, tým viac dominujú len zábavné programy, kresťanské show, sebecká prosperita, konzumné kresťanstvo. Je to zriedené evanjelium a rozšírená „úzka cesta“.

Laodicejskí kazatelia zo svojich kázni vynechávajú tesnú bránu pokánia, obchádzaním ktorej nikto nemôže byť spasený. Hlásajú len Božiu lásku, milosť a slobodu, ale nekážu Zákon, ktorý by poukázal na Hriech. Bez  poznania Zákona totiž nie je poznanie hriechu (Rim 7:7-9), bez poznania hriechu ľudia nemôžu činiť pokánie, a bez pokánia nemôžu byť spasení.

Prosím Vás, skúste pochopiť túto nepopulárnu pravdu! Samozrejme, ja nechcem anulovať Božiu lásku, ani to, že Boh je láska a hriešnika môže premeniť len dotyk Božej lásky. Často býva otázkou diskusií, s čím musí byť hriešnik konfrontovaný, aby sa stal Božím dieťaťom: so Zákonom alebo Božou láskou? Mojou odpoveďou je, že s Bohom, Ktorý je svätý a Ktorý je Láska. Keď je človek konfrontovaný s Bohom, je konfrontovaný Jeho svätosťou a dotýkaný Jeho láskou. Boh niekedy človeka priťahuje k sebe svojou láskou a dobrotou. Pavol hovorí: „A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa dobrota Božia vedie ku pokániu?“ (Rim 2:4). Evanjelium ale stojí na dvoch nohách: „Čiňte pokánie a verte v evanjelium!“ Tesná brána teda nemôže byť vynechaná!

Kázať o hriechu nie je populárne, preto laodicejskí kazatelia nebudú kázať o hriechu a posvätení, aby nestratili svoju popularitu a svoje ovečky. Tým však do zborov pribúdajú len „bláznivé panny“ a paradoxne, obávaná fluktuácia len rastie. Ľudia do cirkvi jednými dverami vojdú, druhými odchádzajú. Mnohí sa pripojili do cirkvi len kvôli spoločenstvu priateľov, pre zábavné aktivity, ale nie kvôli osobnému poznaniu Pána a Jeho Slova. Keď sa ich očakávania nesplnia, vrátia sa do sveta (Viď Mt 13:20, 21).

V dobe Pána Ježiša vynaložili Židia veľké misijné úsilie, aby jedného pohana obrátili na Žida prozelitu, ale so svojimi zákonníckymi spôsobmi ho nepriviedli k Bohu, len do židovskej obce a nakoniec z neho učinili „syna pekla“. Podobné, z pohľadu spasenia nie je efektívna ani obrovská vynaložená energia liberálnych populistov bez hlásania hriechu a potreby biblického pokánia. „Beda vám zákonníci a farizeji - pokrytci, pretože obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami.“ (Mt 23:15).