Ďalšia porucha v procese vnímania
pravdy nastáva, keď sa srdce zo sebeckých dôvodov zatvrdí voči Božiemu Slovu. Toto
je stav všetkých, ktorí milujú viac temnotu ako svetlo a z tohto dôvodu buď
úplne odídu od svetla, alebo keď sú svetlu vystavení, tak tvrdohlavo odmietajú
poslúchať.
Sebecký človek sa pozerá na
ľudskú potrebu a odmieta byť Božím Slovom pohnutý. Poddať sa impulzu
štedrosti prirodzene vyvolanej pohľadom na chudobu, by od neho vyžadovalo vzdať
sa niektorých jeho nahromadených vecí, ale on to neurobí. Takže prameň
štedrosti je zmrazený pri samotnom zdroji.
Lakomec si ponechá svoje zlato, chudobný naďalej trpí vo
svojej chudobe a celý tento priebeh zostáva pod kliatbou. Niet divu, že
Boh nenávidí chamtivosť. Buďte si však istí, že ľudské pocity nemôžu byť nikdy
úplne potlačené. Ak ich bežná cesta bude prekazená, tak si prerazia ďalší kanál
cez život a budú vytekať, aby prekliali, kazili a ničili.
Kresťan, ktorý sa pozerá príliš
dlho na telesné potešenia tohto sveta, nemôže uniknúť určitému pocitu sympatie
k nim. Tento pocit nevyhnutne povedie k správaniu, ktoré je svetské.
Keď sú naše srdcia vystavené pravde a pravidelne odmietame alebo neposlúchame
impulzy, ktoré v nás vyvoláva, tak sa v nás blokujú pohyby života. Ak to
pretrváva, tak zarmútime Ducha Svätého a On sa odmlčí.
Písmo a Božie zákony v našom
svedomí nás súhlasne učia, aby sme milovali pravdu a poslúchali sladké
impulzy spravodlivosti, ktoré v nás vyvoláva. Ak milujeme svoju vlastnú
dušu, tak sa neodvažujme robiť nič iné.
Židom 3:15

