Najväčším hriechom v Biblii je jednoznačne hriech modloslužby.
Modloslužbou je, keď porušujeme prvé z desiatich prikázaní (Exodus 20), ktorým
je „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“. Znamená to, že niečo alebo niekoho uprednostňujeme
vo svojom živote pred živým a pravým Bohom. Modloslužba je hlavnou
príčinou všetkých ostatných hriechov, a preto je táto otázka predmetom
prvých dvoch prikázaní.
Kým sa cirkev v súčasnosti zameriava na rôzne
hriechy súvisiace s ľudskou sexualitou a voľbou životného štýlu,
mnohí v cirkvi, ktorí nemusia patriť do týchto dvoch kategórií, môžu
získať mylné presvedčenie, že nemajú nijaký problém, hoci je možné, že porušujú
najväčšie prikázanie.
1. Modla populárnych kazateľov.
Niektorí veriaci prejdú veľkú vzdialenosť, aby sa mohli
zúčastniť na konferenciách známych kazateľov. Často sa stáva, že keď sa
s nimi stretnú osobne, podlizujú sa im a takmer odpadnú. Niektorí
známi kazatelia ani nemôžu vyjsť na ulicu bez toho, aby ich sústavne
zastavovali obdivovatelia, aby si s nimi mohli urobiť „selfie“.
Hoci som zástancom kultúry úcty a rešpektu voči
vedúcim služobníkom, ktorí pracujú medzi nami (Židom 13:7-17), niektorí už
prešli do modloslužby. Robia všetko, čo im títo vedúci pracovníci povedia, bez
pochybností a bez ohľadu na škandály a sami neskúmajú Písma, aby
zistili, či to, čo sa káže, zodpovedá Božiemu slovu.
Keď Kornélius stretol apoštola Petra a poklonil sa
mu, Peter mu správne povedal, aby vstal, lebo bol len človek ako on (Skutky
10). Nie je nič zlé na napodobňovaní alebo nasledovaní vedúceho služobníka, ale
ak niekto považuje kresťanského vedúceho služobníka za modlu, je to nesprávne.
V Kristovom tele je v súčasnosti taká rozšírená
kultúra „populárnych kazateľov“, že niektoré megacirkvi a podujatia
doslova zanikli, keď ich populárny kazateľ odišiel. Ak by boli cirkvi a zbory vybudované podľa vzoru Novej
zmluvy, v ktorej je účelom celého tela navzájom si slúžiť a budovať
sa v láske, fungovanie zboru by nezáviselo len od vedúceho
služobníka (Efezanom 4:16, 1 Korinťanom 12).
2. Modla "chvál"/zábavy.
Mnohí veriaci sa hrnú do cirkví, v ktorých sú zdatní
speváci a kvalitná hudba, v prvom rade pre zábavu. Mnohí veriaci si
preto neuvedomujú, že uprednostňujú vlastné uspokojenie a zábavu pred
pravým uctievaním.
Pred rokmi mnohé cirkvi nemali ani hudobné nástroje
a ľudia sa tam predsa hrnuli, aj keď sa v zbore spievali len
hymnické piesne a pri uctievaní sa spievalo bez hudobných nástrojov. V súčasnosti
je veľmi bežné, že pastori vyčleňujú z rozpočtu veľké peňažné sumy, aby
mohli zaplatiť profesionálnym spevákom a hudobníkom s cieľom naplniť
bohoslužby vo svojom zbore ľuďmi.
Domnievam sa, že hoci máme uctievať s čo najväčším
úsilím a kvalifikovane, v cirkvi sme zašli príliš ďaleko a ako
hlavnú hodnotu sme prevzali svetskú kultúru zábavy. V konečnom dôsledku je
jedno, či pri chválach využívame služby profesionálov, používame len nahrávky
alebo spievame bez hudobných nástrojov – kongregácie by mali uctievať Boha a klaňať
sa mu rovnako, v Duchu a pravde, čo je jediný druh uctievania, ktorý
Boh hľadá (Ján 4:23-24).
Tí, ktorí odchádzajú zo svojej miestnej cirkvi do inej
cirkvi s lepšími „chválami“, sa podľa mňa často dopúšťajú modloslužby,
lebo nemôžu chváliť Boha zo srdca bez toho, aby ich zabávali profesionáli.
3. Modla osobnej prosperity.
Sú veriaci, ktorých hlavným motívom je využiť svoju vieru
s cieľom ovplyvniť Boha vo svoj prospech. Hoci Boh rád požehnáva všetky svoje
deti (3 Jánov 2), Pán Ježiš nám povedal, aby sme najprv hľadali Jeho kráľovstvo a spravodlivosť,
a materiálne veci, ktoré potrebujeme, nám budú pridané (Matúš 6:33). Mnohí sa pokúšajú využiť Božiu zhovievavosť na to, aby
mohli žiť krátkozraký život, v ktorom kresťanstvo obieha okolo vesmíru
jednotlivca. Boh nám umožnil získať majetok, aby sme mohli šíriť jeho evanjelium po
celej zemi, a nie iba preto, aby sme si mohli pohodlne žiť. Využívanie
viery na uprednostnenie vlastných potrieb je podľa môjho názoru formou modloslužby.
4. Modla spredmetňovania Boha.
Hoci tento bod je podobný predchádzajúcemu bodu, mám
pocit, že tieto dva body sú dostatočne odlišné na to, aby som ich opísal
samostatne. Za tie roky som videl, že mnohí v cirkvi kážu a podporujú
kultúru v štýle „ja“, „mňa“, „môj“. Napríklad veľa kázní sa týka
sebarealizácie, naplnenia a liečby, a nie zdravej biblickej teológie,
ktorá vyzýva veriacich k tomu, aby žili život služby. Zistil som, že je príliš málo učeníkov v cirkvi, ktorí „nesú kríž“, a mnohí využívajú Boha, keď Ho potrebujú. Napríklad,
mnohí prichádzajú do cirkvi, aby „pocítili“ Božiu prítomnosť, ale nechcú poznať
a milovať „osobu“ Boha. Mnohí prichádzajú do cirkvi len preto, aby sa
cítili dobre, namiesto toho, aby boli pripravení konať dobré skutky (Efezanom
2:10). Mnohí prichádzajú, aby „dostali slovo“, namiesto toho, aby prišli „dať
slovo“ na budovanie niekomu inému (Izaiáš 50:4, Efezanom 4:29). Mnohí
prichádzajú počúvať rétorické odkazy,
ktoré budia emócie, bez toho, aby mali v úmysle kráčať v slove.
Mnohí prichádzajú kričať amen, pričom psychologicky nadobúdajú mylné
presvedčenie, že ak zakričali, už poslúchli. Je teda mnoho veriacich, ktorí
nežijú inak než ich neveriaci susedia, a preto megacirkvi nie sú vždy
megakultúrne vplyvné subjekty a rast cirkvi nie vždy vedie k premene
jednotlivca a spoločnosti. Hoci mnohí navštevovali cirkev desaťročia, nikdy
nedospeli a stále pijú materské mlieko, lebo nikdy nestrávili pevný pokrm
v podobe slova (1 Korinťanom 3:1-3).
Autor: Joseph Mattera