Boží obraz v nás je porušený.
Grécke slovo hamartia – hriech – znamená netrafiť cieľ. Let šípu povedľa terča
je hriech, cesta pútnika pomimo oázy je hriech. Obraz Boha nám dáva tušiť, že
naše bytie má zmysel, hriech nám však bráni ten zmysel pocítiť a uplatniť.
Namáhame sa, dúfame, zúfame, pracujeme, bojujeme, no náš život sa míňa cieľa.
Hriech sa prejavuje v prvom
rade ako egocentrizmus - mimovoľný sklon považovať samého seba za mierku
všetkých vecí: Som tu sám zo seba, sám pre seba a kvôli sebe. Som
autorom, divákom, hlavnou postavou, i hlavnou pointou života. Veci i ľudí hodnotím
podľa toho, aký majú vzťah ku mne.
Egocentrizmus sa prejavuje buď
ako pýcha – chcem byť viac, alebo ako egoizmus – chcem mať viac. Egocentrizmus
je formou zbožštenia seba. „Keby existoval Boh, ako by som uniesol,
že ja nie som Boh“ napísal Nietzsche. Stav hriechu tak pomenoval zvnútra.
Egocentrizmus je napájaný z
prameňov úzkosti. Úzkosť sa živí z bytostnej nedôvery. „Ak tento svet niekto
stvoril, musel to byť diabol.“ napísal Baudelaire. Tak sa na svet díva
nedôvera. Svet je nepriateľské územie. Jediná bytosť, ktorej môžem naozaj
dôverovať, som ja sám. Nedôvera nás väzní v putách egocentrizmu a bráni láske
naplniť svoj zmysel. Oslobodenie nastáva tam, kde miesto nedôvery nastupuje
dôvera. Dôvera k skutočnému Autorovi bytia.
1 Kor 6:19-20
Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého,
ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho
ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje
náleží Bohu.