Ktorí zneužívajú milosť nášho Boha na výstrednosti

Júdov 1:4

Lebo votreli sa niektorí ľudia, o ktorých platí už dávno napísaný výrok: Bezbožní, ktorí zneužívajú milosť nášho Boha na výstrednosti a zapierajú jediného Panovníka a nášho Pána Ježiša Krista.

Hlavné duchovné posolstvo tejto knihy je ukryté v spomínanom treťom verši: „... pocítil som, že je nevyhnutné napísať vám povzbudenie, aby ste zápasili za vieru, ktorá bola raz a navždy odovzdaná svätým.“

Väčšina tohto listu spočíva v Júdovom (a Petrovom) opise falošných učiteľov, ktorí premenili milosť na nemravnosť, a pre ktorých je pripravené večné zahynutie. Stačí sa pozrieť na súčasné dianie vo svete a hneď je nám jasné, že tieto pravdy neboli nikdy praktickejšie ako dnes, keď ľudia vydávajúci sa za kresťanov ospravedlňujú milosťou a liberálnymi výkladmi Písma hriechy, ktoré Písmo jednoznačne zavrhuje. Dietrich Bonhoeffer, luteránsky pastor, ktorý bol odsúdený na smrť za čias nacistického Nemecka, nazval takéto správanie „lacná milosť“. Júda by s ním iste súhlasil. Žijeme v dobe morálneho relativizmu, keď ľudia ospravedlňujú svoju zvrátenosť jedinečnosťou. Práve v takýchto časoch je pre nás aktuálne posolstvo dobrého boja za vieru, keď treba vytrvať až do konca v pravej viere tak, že budeme žiť z Božej milosti, nie zneužívať ju!

Dietrich Bonhoeffer prišiel s koncepciou drahej milosti. Túto milosť odlíšil od lacnej milosti, ktorá podľa neho prevládala vo vtedajšej cirkvi. Podľa Bonhoeffera je lacná milosť nepriateľom cirkvi. Je to milosť, ktorá nemá cenu, je to tovar ponúkaný pod cenu. Je to kázanie odpustenia bez pokánia, vysluhovanie Večere Pánovej bez vyznania hriechov. Je to milosť bez nasledovania, milosť bez kríža. Lacná milosť je milosť ako učenie, ako princíp. Znamená ospravedlnenie hriechu, nie hriešnika.

Drahá milosť je drahá, preto lebo volá k nasledovaniu Ježiša Krista. Je milosťou, pretože ospravedlňuje hriešnika. Milosťou je preto, že Bohu nebol vlastný Syn príliš drahou cenou za náš život a vydal ho za nás. Bonhoeffer vystihol podstatu  nasledovania Krista a pokory - oboje znamená opustenie seba, "svojej siete", odklon od svojej vôle. To možno vykonať jedine so srdcom očisteným od pýchy a egoizmu, totiž so srdcom pokorným. Len čisté srdce dokáže opravdivo poznávať Boha a tiež opravdivo nesebecky milovať. Vskutku "Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" (Matúš 5:8).

Pokora - ono "vyprázdnenie sa od seba samého", nevyhnutné pre nasledovanie Krista - sa rodí v čistom srdci, a preto sa bezprostredne týka stavu nášho vnútra.